Putin odmieta, že by sa Rusko pokúšalo stať svetovou superveľmocou. Podobné ašpirácie považuje za príliš nákladné a úplne zbytočné. Ruský prezident by v každom prípade privítal, keby sa Rusko mohlo opäť zúčastniť na stretnutí najvyspelejších štátov sveta vo formáte G8. Podľa svojich slov sa nebráni ani spolupráci Ruska s NATO. „My sme spoluprácu nikdy nepozastavili a máme na ňu veľa dôvodov a príležitostí. Je to však rovnaké ako v živote. Plnohodnotný vzťah môže existovať len vtedy, ak sú vrelé city opätované druhou stranou. Keď s nami NATO spolupracovať nechce, tak sa nedá nič robiť,“ konštatuje ruský prezident.
Nedávny incident, pri ktorom Turecko zostrelilo dve ruské stíhačky, by z Putinovho pohľadu nemal spôsobiť žiadny konflikt medzi Ruskom a NATO. Zároveň však tvrdí, že ak budú záujmy Ruska ohrozené, tak sa bude jeho krajina brániť. „Turecko je síce súčasťou NATO, ale my sme ho rozhodne nenapadli. Problémy medzi Ruskom a Tureckom nemajú so Severoatlantickou alianciou nič spoločné. Prezident Erdogan sa mal za ten incident v prvom rade ospravedlniť, pretože to bol vojnový zločin,“ uvádza Putin a odmieta zmienku redaktora nemeckého denníka o tom, že by Rusko v Sýrii útočilo len na pozície povstalcov. „To je, samozrejme, lož, ako som už niekoľkokrát povedal. Môžeme to dokázať, ale naši kritici tomu aj tak odmietnu uveriť,“ argumentuje Putin.
Celé znenie rozhovoru si v angličtine môžete vypočuť či prečítať TU
Ruský prezident pripúšťa, že sýrsky prezident Bašár Asad sa dopustil pri riešení konfliktu mnohých chýb. „Som však presvedčený, že by sa všetko nemohlo rozrásť do takých rozmerov, keby konflikt nebol priživovaný zo zahraničia. Do Sýrie sú posielané zbrane, peniaze a bojovníci. Kto je za to zodpovedný? Je to snáď Asadova vláda, ktorá sa snaží udržať krajinu pohromade? Alebo sú to povstalci, ktorí chcú Sýriu rozdeliť a proti tejto vláde bojujú?“ pýta sa Putin a konštatuje, že hlavným cieľom Ruska v Sýrii je, aby táto krajina nedopadla ako Irak alebo Líbya. O tom, kto bude v Sýrii vládnuť, musia rozhodnúť samotní obyvatelia krajiny a nikto iný,“ usudzuje Vladimír Putin.
Podľa ruského prezidenta nie je pravda, že by Asad bojoval proti vlastným spoluobčanom. „On len bojuje proti tomu, kto sa so zbraňou v ruke postavil proti sýrskej vláde. Iste, trpí tým v neposlednom rade civilné obyvateľstvo, ale to predsa nie je Asadova chyba. Primárne za to nesú zodpovednosť povstalci a ich podporovatelia zo zahraničia. Znovu opakujem, že ja ani nikto iný v Rusku netvrdíme, že by za Asada bolo v Sýrii všetko v poriadku,“ konštatuje Putin a naznačuje vo svojej ďalšej odpovedi, či by v prípade porážky vo voľbách poskytlo Rusko Asadovi azyl. „Zatiaľ je na takéto úvahy príliš skoro. Určite však bolo zložitejšie udeliť azyl pánovi Snowdenovi, než by to bolo v prípade sýrskeho prezidenta.“
Výhrady kritikov Ruska, ktorí upozorňujú na údajné nedodržiavanie demokratických princípov a potláčanie slobody Putinovým režimom, ruský prezident odmieta. „Svetové veľmoci rady hovoria o slobode s cieľom vymyť mozog populácii daného štátu. Demokracia pritom znamená vládu ľudu a možnosť ovplyvňovať, ktorá strana bude v krajine vládnuť. Rusko má veľa skúseností so systémom jednej vládnucej strany a nechceme, aby sa niečo podobné opakovalo. Aj naďalej hodláme našu demokraciu rozvíjať a zdokonaľovať. V súčasnej chvíli je pre parlamentné voľby registrovaných 77 politických strán. Väčšina gubernátorov je volená priamo,“ argumentuje Putin.
Ruský prezident na záver rozhovoru pripúšťa, že fungovanie demokracie v Rusku sa líši od fungovania demokracie v Európe. Nevidí na tom však nič zlé. „Neexistuje skrátka jeden jediný model demokracie. Je predsa normálne, že koncept demokracie sa líši štát od štátu,“ uzatvára Putin.
