Vláda vám vykradnem špajzu a potom vám donesie džem. Najprv z ľudí urobíme sociálne prípady a potom im dáme balíčky? Opoziční lídri búšili do koalície

O navrhovaných zmenách v Zákonníku práce majú koaličné strany rozdielne predstavy, ale štátny tajomník ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Braňo Ondruš (Smer-SD) v televíznej diskusii uviedol, že návrhy koaličných strán sú nejakým spôsobom zlučiteľné. Premiér a predseda Smeru Robert Fico podľa Ondruša už vlani na jeseň jasne definoval, kam sa bude politika strany posúvať vo vzťahu k zamestnaným. 

 

Ondruš zdôvodnil aj načasovanie oznámenia. „Nemôžete nám vyčítať, že sme si na oznámenie týchto opatrení vybrali prvý máj,“ zdôvodnil tajomník MPSVaR.  

 

Hneď v úvode relácie prišli tvrdé slová od predsedu hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý na koalíciou navrhované zmeny v Zákonníku práce reagoval mimoriadne kriticky. „Začína sa nám cukať riťka, tak každý príde s výmyslom, ako zalepiť ľuďom oči. Najprv z nich urobíme sociálne prípady a potom im dáme sociálne balíčky,“ povedal Kollár o vládnych návrhoch na zmeny v Zákonníku práce. 

 

Nechýbali ani silné slová o navrhovanom zvyšovaní minimálnej mzdy, s ktorým Sulíkova SaS ani Kollárovo hnutie Sme rodina nesúhlasia. Dôvod je podľa opozičných lídrov jednoduchý: „Minimálna mzda by mala mať nejaký systém,“ povedal Sulík s tým, že mzdy majú byť vecou zamestnávateľov a konkurencie na trhu. Ondruš v reakcii obvinil Sulíka z populizmu. 

Navrhované zmeny v Zákonníku práce ako napríklad príplatky za sviatky a nočné, vyššie minimálne mzdy či trinásty plat povedú podľa opozičných lídrov k prepúšťaniu napríklad v cestovnom ruchu a gastronómii. „Ak by sme nariadili nezmyselné zvýšenie miezd, mohli by sme to zavrieť,“ povedal Kollár, ktorý má s podnikaním v cestovnom ruchu dlhoročné skúsenosti. 
 

Europoslanec a šéf SaS Richard Sulík na margo zvyšovania miezd uviedol, že v cestovnom ruchu posledné roky rastú o niekoľko percent. Kollár pripísal zodpovednosť za nízke mzdy v tomto odvetví štátu. 

 

„Rád by som dal ľuďom vyššie mzdy, ale ak má štát regulačný úrad, ktorému platím trikrát toľko za elektrinu ako pred tromi rokmi, tak to nejde. Štát tu robí zásadnú chybu. Podnikatelia budú veľmi radi zvyšovať platy, ale nech im štát nehádže polená pod nohy cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Štát je zlý hospodár a vytvára zlé zákony. Už 25 rokov sa tu na to pozerám,“ udrel Kollár. 

 

Štátny tajomník rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny priznal, že  sa návrhy odrazia v istých odvetviach, ostatne tak ako každé opatrenia. „Uvedomujeme si, že príplatky za sviatky a nočné budú mať dosah v istých odvetviach,“ povedal Ondruš. 

Spor nastal očakávane aj pri minimálnej mzde, ktorú by chcel vládny Smer zvyšovať. Podľa Sulíka však existujú krajiny v Európe, ktoré nemajú štátom určenú minimálnu mzdu a príjmy sú tam aj u nízkopríjmového obyvateľstva oveľa vyššie než na Slovensku. „Nebránim sa rastu, ale nech je to v rozumnom rozpätí,“ povedal o minimálnej mzde líder SaS. 

 

„Keby minimálna mzda rástla o päť percent, nikto nič nepovie, ale vy ju idete zvýšiť o 15 % a tým narobíte zamestnávateľom veľké problémy,“ varoval europoslanec. Tajomník rezortu práce však argumentoval, že ministerstvo má ešte dva mesiace, aby sa „hralo s minimálnou mzdou“. Toľko času totiž majú odborári so zamestnávateľmi, aby sa dohodli na mzdách bez zásahu štátu. 

 

Podľa Ondruša Slováci za minimálnu mzdu pracovať nechcú a napríklad poľnohospodári nedokážu za súčasnú minimálnu mzdu zohnať zamestnancov. „Za minimálnu mzdu dnes ľudia nechcú ísť pracovať. Ako môžeme zvýšením minimálnej mzdy likvidovať pracovné miesta, keď reálne zamestnávatelia nie sú schopní pri dnešnej nízkej úrovni platov získať zamestnancov?“ dodal. 

 

Podľa Sulíka je potrebné nechať mzdy bez zásahu štátu. „Práve preto budú musieť zamestnávatelia tie mzdy zvýšiť, tomu sa hovorí trh, na to nie sú nutné zásahy štátu,“ odpovedal europoslanec Ondrušovi. 

Na otázku moderátora Martina Strižinca, či má štát prostriedky, aby zdvihol minimálnu mzdu, odpovedal Ivan Švejna. Jeho strana Most-Híd to chce urobiť prostredníctvom daňového zaťaženia. „Pokiaľ zvýšime hranicu, od ktorej sa nebude platiť daň, tým znížime daňové zaťaženie.“ 

 

Švejna však pripomenul, že koaličnými stranami navrhované zmeny v Zákonníku práce sú len návrhmi a musí sa o nich ešte rokovať. 

 

Boris Kollár priznal, že návrh, ktorý prezentoval Ivan Švejna (Most-Híd) sa mu pozdáva najviac, ale pripomenul, že napríklad v Slovinsku je minimálna mzda takmer dvojnásobne vyššia ako na Slovensku a to aj napriek tomu, že slovinská ekonomika nie je taká výkonná ako tá slovenská. 

 

„Vláda sa správa tak, že vám vykradne špajzu a donesie vám večer jeden džem z tej špajze,“ okomentoval koaličné návrhy Kollár. 
 

Braňo Ondruš sa bránil tým, že na Slovensku sa zisky firiem delia medzi zamestnancov a zamestnávateľov v pomere 42 ku 58 percentám a na Slovinsku je tento pomer obrátený, čiže ide viac peňazí na zamestnancov ako do vrecka zamestnávateľovi. 

 

Podľa lídra hnutia Sme rodina je to vláda, kto „musí vytvoriť podmienky“ pre podnikateľov a šetriť. „Doteraz som nepočul, čo by vláda ušetrila,“ povedal Kollár. 

Spor nastal aj o dane, keď Sulík pripomenul, že DPH je stále na úrovni 20 %. „Vy chcete pomáhať ľuďom tak, že zaviažete zamestnávateľov, aby zaplatili vaše veľkorysé darčeky,“ povedal europoslanec. 

 

Podľa Ondruša je znižovanie DPH, o ktorom hovoril Sulík, „veľmi kontroverzný nástroj, pretože  nie vždy sa prenesie do zníženia cien pre spotrebiteľov“. Nechýbala ani tajomníkova poznámka, že to bola vláda pod vedením Ivety Radičovej, v ktorej sedel aj Sulík, ktorá zvýšila dane na 21 %. 

 

Sulík sa bránil tým, že k zvýšeniu došlo v tom čase len dočasne a aj to podľa neho len preto, aby kabinet „vyrovnal deficit osem percent, ktorý zdedil po Ficovej vláde“. 

 

Sulík s Kollárom sa zhodli, že je to štát, ktorý by mal podľa nich zlepšovať dlhodobo a systematicky podnikateľské prostredie na Slovensku, čím by došlo aj k rastu miezd. 

Hnutie Sme rodina podľa jeho lídra pripravuje program pomoci pre rodiny. V tejto súvislosti spomenul Kollár 1,7-percentný deficit, ktoré má Slovensko a pripomenul, že ešte aj chudobné Bulharsko má vyrovnaný rozpočet s nulovým deficitom. 

 

Trinásty plat je podľa Kollára nezmysel a jedným dychom uviedol aj dôvody. Zákon sa totiž podľa neho bude dať ľahko obísť. „Budem ako podnikateľ dávať celý rok peniaze len ako základ a potom aj niekoľkonásobne preplatím trinásty plat,“ povedal líder Sme rodina. 

 

Ivan Švejna čaká na detaily návrhu SNS na trinásty plat. „Treba dávať pozor, aké budú dôsledky, keď kolegovia-podnikatelia uvádzajú, že sa to bude dať obísť,“ reagoval poslanec za Most-Híd. 

 

Ondruš uviedol, že Smer bude s trinástym platom filozoficky súhlasiť, ale musí sa pozrieť na to, či bude mať opatrenie aj želaný efekt. 

 

„Nič nie je pre populistu jednoduchšie, ako zaviazať iných k výdavkom. To je z kategórie: ja vymyslím a niekto iný to zaplatí,“ zhodnotil prístup koalície Sulík. 

V závere relácie prišla otázka podporená inzerátom z novín. „Je normálne, že učiteľ zarába menej ako ťahač vlákna?“ opýtal sa moderátor a ukázal inzerát s nástupným platom 1 100 eur pre „ťahača vlákna“. 

 

Braňo Ondruš priznal, že to nie je normálne, ale pripomenul, že sú to práve učitelia, ktorí začali zarábať v posledných rokoch viac. Moderátor sa však nenechal odbiť a argumentoval, že je nástupný učiteľský plat aj po miernom zvýšení stále o niekoľko stoviek eur nižší ako ten, ktorý ponúkala nemenovaná firma v inzeráte za prácu „ťahača vlákna“. 

 

Do nedeľňajšej diskusie na kanáli verejnoprávnej televízie boli pozvaní aj zástupcovia Slovenskej národnej strany. Moderátor bez udania konkrétneho dôvodu uviedol, že členovia SNS túto možnosť nevyužili. 

 

Celú reláciu si môžete zo záznamu pozrieť TU.