O takzvanej hybridnej vojne či hybridných hrozbách sa začalo intenzívnejšie hovoriť v roku 2014 po udalostiach na východe Ukrajiny, kde proruskí separatisti dodnes držia regióny v zamrznutom konflikte a Moskva čelí sankciám za vojenskú podporu rebelov a snahy ovplyvniť dianie na Ukrajine práve s pomocou nástrojov hybridnej vojny.
Tento druh vedenia neozbrojeného boja, v ktorom hlavnú úlohu hrajú dezinformácie, zastieranie a propaganda však vznikol už dávno. Používal sa napríklad aj v druhej svetovej vojne. Hybridný konflikt predstavuje neozbrojený politický boj záujmových skupín s cieľom ovplyvniť celú spoločnosť.
Slovensko podľa Korčoka uznáva, že treba bojovať proti problémom spojeným s touto témou, ako aj proti šíreniu dezinformácií. Schválenie novej vládnej koncepcie boja proti hybridným hrozbám je podľa Korčoka prelomové v tom, že prvýkrát uznávame, že ide o problém, ktorý sa nás týka.
Korčok pripomenul, že politické ciele sa vo svete nedosahujú iba vojenskou cestou, ale aj nevojenskými spôsobmi vedenia konfliktov. „Slovensko je toho súčasťou. Som rád, že vláda SR odsúhlasila koncepciu čeliacu hybridným hrozbám a dezinformáciám. Takéto hrozby sú dennodenné,“ povedal štátny tajomník rezortu diplomacie.
Slovenský diplomat dodal, že verejnosť, ale aj štátne orgány sa môžu v súvislosti s hybridnými hrozbami a dezonformáciami obrátiť na Situačné centrum (SITCEN) a Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC). Tieto inštitúci dokážu poradiť, čo majú štátne orgány aj ľudia robiť v prípade, že zachytia dezinformácie či iné náznaky hybridnej vojny.
„Toto je nastavená štruktúra, ktorá vie konať. Majú indikácie, čo je hybridná hrozba a dezinformácie a Národné bezpečnostné analytické centrum potom navrhne opatrenia,“ vysvetlil Korčok.
Fico, konšpirácia o Sorosovi a hybridná vojna
Proti vládou schválenej koncepcii, ktorú Korčok tak vychválil, podala skupina opozičných poslancov a členov odbornej verejnosti hromadnú pripomienku. Tá však bola pre údajné nesplnenie kritérií označená iba ako podnet. Pod kritický dokument sa podpísali napríklad poslanci Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová, Peter Osuský, Viera Dubačová či bezpečnostný analytik Jaroslav Naď.
Iniciátori hneď v úvode píšu, že ide o „hromadnú pripomienku proti Ficovým konšpiráciám“, ktorú pripravila pracovná skupina vytvorená v gescii riaditeľa Kancelárie Bezpečnostnej rady SR RSDr. Viliama Jasaňa.
„Ako vyplýva aj z návrhu koncepcie, dôležitou súčasťou hybridných hrozieb je propagandistická kampaň, šírenie dezinformácií, populistické ponúkanie zjednodušeného videnia reality. Tieto znaky sú charakteristické aj pre konšpiračné teórie, ktorých šírenie často býva súčasťou hybridnej vojny,“ pripomínajú iniciátori hromadnej pripomienky.
„V rovnaký deň, ako bola do pripomienkového konania predložená koncepcia pre boj proti hybridným hrozbám, začal jednu takúto konšpiračnú teóriu šíriť zodpovedný predkladateľ koncepcie Robert Fico, predseda vlády SR a predseda Bezpečnostnej rady SR. Ide o teóriu o ovplyvňovaní súčasného politického vývoja v Slovenskej republike americkým miliardárom Georgom Sorosom, a to v súvislosti s jeho minuloročným stretnutím s prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom,“ píše sa v pripomienke.
Aby koncepcia nezostala prázdnou deklaráciou
Iniciátori pripomienky poukazujú na to, že expremiér hovoril o Sorosovi podobne, ako to robia „alternatívne médiá a extrémisti“. A nešlo len o Fica, ale aj o ďalších smerákov, exministra obrany Martina Glváča či poslanca Ľuboša Blahu.
„Považujeme za neprijateľné, aby sa členovia vlády a parlamentu podieľali na šírení extrémistickej propagandy, dezinformácií a konšpiračných teórií, ktoré patria medzi najvážnejšie hybridné hrozby,“ píše sa ďalej v hromadnej pripomienke.
Inicátori chcú vedieť, „akým spôsobom bude Slovenská republika reagovať na hybridné hrozby spočívajúce v šírení extrémistickej propagandy, dezinformácií a konšpiračných teórií a ako bude zabezpečené, že najvyšší štátni predstavitelia a štátne inštitúcie budú mať dostatočné informácie a povedomie, aby sami aktívne nešírili extrémistickú propagandu“.
„Je dôležité, aby koncepcia boja proti hybridným hrozbám neostala iba prázdnou deklaráciou na papieri a aby sa zabezpečilo prinajmenšom to, že hybridnú hrozbu nebudú predstavovať najvyšší štátni predstavitelia a štátne inštitúcie, ktoré majú za boj proti hybridným hrozbám zodpovedať,“ uvádzajú autori pripomienky v závere.
Hromadná pripomienka verejnosti k návrhu koncepcie boja proti hybridným hrozbám nespĺňala podľa vlády kritéria pripomienky a bola preto klasifikovaná ako podnet podľa Metodického pokynu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády. Uskutočnilo sa pracovné rokovanie so zástupcami verejnosti, na ktorom pracovná skupina odsúhlasila návrh zástupcov verejnosti na úpravu textu.
Vládna koncepcia boja proti hybridným hrozbám
Ešte minulý rok v októbri sa proti hybridným hrozbám zaviazali spoločne bojovať EÚ a NATO, keď v Helsinkách otvorili Európske bezpečnostné centrum na boj proti hybridným hrozbám. Iniciatívu podporili všetci spojenci z NATO a všetky členské krajiny EÚ. V súčasnosti na tomto projekte spolupracuje jedenásť členských štátov EÚ, Nórsko a Spojené štáty a možnosť zapojiť sa majú aj ostatné členské štáty EÚ.
V novej vládou schválenej koncepcii sú hybridné hrozby súčasne pôsobiace aktivity, ktoré ohrozujú základné atribúty štátu alebo ich funkčnosť. Tieto hrozby sú bližšie definované ako „súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie“.
Vraj žiadne nové inštitúcie nebudú
Koncepcia boja proti hybridným hrozbám konštatuje, že žiaden z rezortov nedisponuje materiálnymi, technickými a ľudskými zdrojmi pre komplexné pokrytie tejto problematiky. Preto by vraj nebolo účelné, a pravdepodobne ani možné, zveriť zodpovednosť za boj proti tomuto druhu hrozieb a s tým súvisiacich úloh do výlučnej kompetencie jedného rezortu.
Vo vládou schválenej koncepcii sa ďalej píše, že jej cieľom nie je vytvorenie novej inštitúcie, ktorá by mapovala všetky prejavy hybridných hrozieb, lebo ich variabilita je neobmedzená.
Odolnosť Slovenska voči hybridným hrozbám sa má zlepšiť aj zvýšením povedomia verejnosti i štátnych predstaviteľov o rizikách spojených s týmto novodobým fenoménom, s ktorým súvisia aj dezinformácie šíriace sa najmä na internete.
Riešenie
„Tam, kde to bude účelné, zapoja štátne orgány do edukatívnych podujatí aj akademickú obec, súkromný sektor a subjekty občianskej spoločnosti,“ konštatuje sa vo vládou schválenom návrhu Koncepcie pre boj Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám.
V závere textu sa píše, že riešenie hybridných hrozieb ovplyvňujúcich bezpečnostné prostredie na Slovensku je naliehavé a vyžaduje si aj účinnú prevenciu. Súčasťou riešenia má byť aj nastavenie adekvátnej reakcie na elimináciu prejavov tohto druhu hrozieb.
Ambíciou koncepcie je aj zvýšiť povedomie spoločnosti o možnostiach výskytu prejavov hybridných hrozieb.
- Reklama -
