Analytička Poštovej banky Jana Glasová poukázala na to, že situácia sa vzhľadom na očakávaný pokračujúci pokles nezamestnanosti v nasledujúcich rokoch môže naďalej zhoršovať.
„Mnohé firmy sa stretávajú s problémom nájsť vhodných zamestnancov na voľné pozície, a to aj v okresoch, kde je miera nezamestnanosti stále pomerne vysoká. Na Slovensku je totiž problémom dlhodobá nezamestnanosť, ktorá sa týka predovšetkým ľudí s nedostatočným alebo nevhodným vzdelaním. Navyše, pri zamestnávaní ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, sa firmy obávajú hlavne straty pracovných návykov,“ uviedla pre TASR.
Riešenie vidí Glasová najmä v lepšom prepojení vzdelávacieho systému a trhu práce. „Je potrebné vytvoriť taký systém, aby absolventi vychádzajúci zo škôl boli zároveň ľuďmi, o ktorých je zo strany zamestnávateľov záujem. Už v súčasnosti je citeľné, že na Slovensko prichádzajú pracovníci zo zahraničia, ktorí dokážu vhodne obsadiť voľné pozície,“ konštatovala.
Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli vidí stále priestor na pokles nezamestnanosti – cez znižovanie regulačnej záťaže či nákladov zamestnávania a prepúšťania. Pripúšťa však, že na Slovensku významne chýba pracovná sila v technických odvetviach a záujem mladých ľudí o vzdelávanie v týchto odboroch.
„Najmä pre potreby automobilového priemyslu, ale aj technologických a IT firiem. V princípe sa to nevzťahuje na jeden región, ale súvisí to so slabým záujmom o technické vedy celkovo. Treba robiť nielen osvetu, ale aj zvyšovať kvalitu práve týchto odborov na stredných odborných školách a vysokých školách na prilákanie nových záujemcov do týchto odvetví,“ odporúča Reguli.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský upozornil, že naplnenie dopytu je vždy otázkou ceny, a to aj v prípade pracovnej sily. „Rastúce mzdy zvyšujú motivácie zamestnancov presúvať sa v rámci regiónov aj sektorov tým smerom, kde je dopyt po práci najvyšší,“ povedal s tým, že pre dlhodobo nezamestnaných a nízkokvalifikovaných ľudí to neplatí.
„Ich zručnosti, návyky a mobilita sú príliš nízke na požiadavky trhu práce. Vláda by sa mala sústrediť na politiky, ktoré by umožnili aj tejto časti potenciálnej pracovnej sily zapojiť sa do pracovného procesu. Pomohlo by to ako firmám na Slovensku, tak aj samotným nezamestnaným,“ domnieva sa Vlachynský.
Páleník tvrdí, že štát zanedbáva politiku zamestnanosti a úrady práce v skutočnosti rekvalifikácie nerobia. „Na školenia sa nedostane 98,5 % nezamestnaných, príspevky na mobilitu sú veľmi málo využívané a ich prístupnosť chcú ešte zhoršiť, aktivizácia dlhodobo nezamestnaných vôbec nezasahuje ich dostatočný počet, o absencii individuálnej práce a skutočného individualizovaného poradenstva ani nehovorím,“ opísal.
