Server .týždeň informuje, že skladbu bez hudby vytvoril Raoul Haspel po tom, ako sa vrátil z utečeneckého tábora v Traiskirchene. Do Rakúska, resp. cez túto krajinu, prúdia už niekoľko mesiacov tisíce utečencov. Niektorí z nich sa rozhodli u našich západných susedov požiadať o azyl.
Tábor určený pre utečencov v Traiskirchene s kapacitou 1 800 ľudí je v Rakúsku najväčší, no napriek tomu praská vo švíkoch. Už teraz sa stará o viac ako 4-tisíc utečencov. V rámci solidarity a dobrých susedských vzťahov sa pred časom slovenská vláda ponúkla, že dočasne ubytuje aspoň 500 žiadateľov o azyl na Slovensku.
Spia pod holým nebom
Viedenský umelec Raoul Haspel po návšteve utečeneckého tábora vraj od hrôzy onemel. Myslí si, že spolu s ním by malo onemieť aj celé Rakúsko. Vyše tisícka utečencov vraj spí v Traiskirchene pod holým nebom, bez základných hygienických potrieb a súkromia. „Čísla v tisíckach väčšinou nehovoria veľa, šesťdesiat sekúnd Raoulovho hrozivého ticha o tejto situácii možno povie viac,” píše portál .týždeň.
Protestuje proti médiám
Prečo sa Haspel rozhodol pre takúto formu umeleckého vyjadrenia? „Vybral som si ticho, lebo debata o utečencoch je čoraz hlasnejšia,“ uviedol .týždeň reakciu umelca Raoula Haspela. Dielo vytvoril ako „protest proti médiám, ktoré hľadajú iba škandály, a proti záplave správ a obrázkov, ktoré zabíjajú empatiu”. Pieseň má, mimochodom, v Rakúsku veľký úspech. Umelec si to vysvetľuje tým, že verejnosť už asi začína cítiť, že spomedzi informovania o tragédiách migrantov sa vytratil ten najzákladnejší pocit – empatia. „Onemel som tvárou v tvár podmienkam, ktoré nie sú hodné ľudských bytostí,“ uviedol.
