Stoltenberg na úvod svojho vystúpenia uviedol, že posilnenie prítomnosti aliancie v podobe zásob vojenskej techniky a vytvárania novej infraštruktúry vyšle “jasný signál”, že NATO je pripravené a schopné brániť ktorúkoľvek zo svojich členských krajín.
Ďalšou dôležitou témou ministerských rokovaní je žiadosť Nemecka a Turecka, aby sa NATO zapojilo do aktivít, ktoré pomôžu spomaliť príliv nelegálnych migrantov prichádzajúcich po mori do Európy. Grécko v utorok na túto žiadosť zareagovalo, že ak by sa mali do tejto “protiimigrantskej” akcie zapojiť lode NATO, tak by operovali iba v tureckých výsostných vodách východného Stredomoria.
Vlani do krajín EÚ pribudlo vyše milióna žiadateľov o azyl a migrantov. Mnohí z nich sú utečenci pred vojnou v Sýrii a na púti do Európy využili krátku námornú plavby z brehov Turecka do Grécka, väčšinou za pomoci prevádzačských sietí.
“Myslím, že sa musíme veľmi vážne zaoberať žiadosťou Turecka a ostatných spojencov a pozrieť sa na to, čo môže NATO urobiť,” upozornil šéf aliancie. Ministri sa budú tiež zaoberať výdavkami na obranu, kde odrazovým mostíkom pre diskusie bude januárová správa o činnosti NATO v roku 2015. Členské krajiny sa na poslednom summite NATO vo Walese dohodli, že postupne budú smerovať k výdavkom na obranu vo výške dvoch percent HDP, zatiaľ však tento cieľ dosiahlo len málo krajín.
Druhý deň ministerských rokovaní bude v znamení zasadnutia Rady NATO-Gruzínsko a ministri síce na pôde NATO ale nie pod hlavičkou aliancie budú rokovať o boji proti takzvanému Islamskému štátu (IS).
