Valášek čelil sérii otázok spojených s úlohou NATO pri migračnej kríze, hovoril o hybridnej vojne, o tzv. “kybernetickej hygiene” i o vzťahoch medzi Alianciou a Ruskom, vysvetlil, prečo by neutralita bola pre Slovensko nevýhodnejšia ako členstvo v Severoatlantickej aliancii a aké sú možnosti rozširovania tohto zoskupenia.
V rozhovore pre TASR uviedol, že hlavným cieľom dnešného zasadnutia Rady NATO – Rusko, ku ktorému dochádza po dlhšej odmlke, je testovať a preverovať, či sú nejaké prieniky a spoločné záujmy, ktoré môžu obe strany využiť na zlepšenie vzájomných vzťahov.
“Zároveň je to šanca komunikovať o našich vojenských opatreniach. Nechceme, aby nastalo nejaké nedorozumenie. Povieme, čo je to, čo robíme na východe, presne popíšeme opatrenia, ktoré prijímame, ale popíšeme aj to, čo nerobíme. Budeme trpezlivo argumentovať, že posilnenie nie je o ofenzívnych prípravách, nemáme na to ani úmysel, ani potenciál. Tie jednotky sú príliš malé na to, aby sa ich prítomnosť dala interpretovať ako čokoľvek iné než obranné opatrenie,” uviedol Valášek s odkazom na výsledok samitu NATO vo Varšave, kde lídri členských krajín odobrili vyslanie štyroch práporov, ktoré budú od roku 2017 pôsobiť v Poľsku a troch pobaltských štátoch.
Rusi v bunkách NATO
Veľvyslanec SR pri NATO odmietol tvrdenia Moskvy, že Aliancia Rusko zbytočne “démonizuje”. Pripomenul, že história vzájomných vzťahov za posledných 20 rokov hovorí sama za seba. Aliancia sa v tomto období snažila vybudovať partnerský vzťah s Ruskom, ponúkla mu formou vytvorenia Rady NATO – Rusko miesto za rokovacím stolom, kde ich delegácia sedí medzi Rumunskom a Slovenskom. Valášek zdôraznil, že tejto cti sa nedostalo ostatným partnerom, napríklad z Ukrajiny či z Gruzínska.
“Ponúkli sme im bezprecedentný prístup k aliančným rozhodnutiam a aliančnému zmýšľaniu,” opísal situáciu Valášek. Upozornil, že keď Moskva vyjadrila obavy z protiraketového štítu vo východnej Európe, NATO ponúklo ruským expertom miesto priamo vo veliacich bunkách, ktoré budú ten štít riadiť. Podľa jeho slov sa Aliancia “trpezlivo” snaží vyvracať obavy, ktoré má Rusko z jej krokov, čo sa však nedarí, ale “nie preto, že by sme sa nesnažili”.
Valášek v súvislosti s výsledkami samitu NATO vo Varšave odmietol reakciu Moskvy, že Aliancia sa snaží Rusko provokovať.
Za spojencami NATO stojí
“Mrzí ma, keď počúvam, že NATO provokuje či prilieva olej do ohňa. To je to, čo vedome nerobíme. Význam posilnenia prítomnosti na východnej hranici je presne opačný: vyslať tam len toľko síl, aby bolo jasné, že nemajú žiadne ofenzívne úmysly – a úprimne, je ich tak málo, že nemajú ani ofenzívne využitie,” opísal situáciu Valášek.
Spresnil, že Aliancia cítila potrebu poslať tam viac síl v zmysle “odradiť a odstrašiť”, aby tým vyslala jasný signál, že si za svojimi spojencami stojí, že má k dispozícii tieto sily priamo na mieste a že Aliancia je ako celok pripravená tieto krajiny chrániť od prvého momentu konfliktu.
“Od toho si sľubujeme nie nejaké provokovanie Ruska. Od začiatku sme im hovorili, čo plánujeme urobiť. Od toho si sľubujeme, práve naopak, upokojenie situácie, pretože keď bude úplne jasné, že Aliancia si za svojimi bude stáť, o to bude aj menšie pokušenie testovať aliančnú solidaritu,” skonštatoval Valášek.
