Spiegel poukazuje na to, že krajne pravicové hnutia si v uplynulých mesiacoch získavajú čoraz väčšiu podporu. Oproti minulosti nie sú dnes ich priaznivci zďaleka len kriminálnici s vyholenými hlavami. „K týmto starým známym extrémistom sa pridávajú ďalšie skupiny obyvateľstva. Teraz sem už patria aj intelektuáli vyznávajúci konzervatívne hodnoty. Vznikajúce nové hnutia priťahujú tiež ľavičiarov, ktorí napríklad obdivujú Putina, sú súčasťou antiglobalizačného hnutia alebo sú to radikálni pacifisti,“ tvrdí nemecký týždenník a dodáva, že štát a jeho orgány sa stávajú terčom posmechu a dehonestácie, čo je v povojnovom Nemecku niečo úplne nové. „Politickí predstavitelia sú opäť označovaní za zradcov národa,“ všíma si Spiegel.
Podľa nemeckého týždenníka má však súčasné pnutie v spoločnosti hlbšie korene a nesúvisí len s rozdielnym názorom na riešenie migračnej krízy. „Prvé signály začínajúceho nesúladu medzi Nemcami a oficiálnymi štátnymi inštitúciami zaznamenali už na začiatku tohto tisícročia. Ľudia boli nespokojní so sociálnymi reformami a v masívnom meradle protestovali proti ,financovaniu celej Európy Nemeckom‘. V časti nemeckej spoločnosti začal prevládať pocit, že politici opäť zlyhávajú. Nespokojnosť a hnev sa u mnohých Nemcov odvtedy ešte vystupňovali. Vyústením týchto nálad bola potom u niektorých z nich vnútorná premena na radikálov. Spúšťacím mechanizmom pre vznik nových krajne pravicových hnutí sa stal v každom prípade príchod milióna utečencov,“ usudzuje Spiegel.
„Nemecká spoločnosť sa zdá byť v súčasnosti neukotvená viac ako inokedy za ostatné dekády,“ konštatuje nemecký týždenník a pridáva výsledky aktuálneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre neho zrealizovala renomovaná spoločnosť TNS Forschung. Vyplýva z neho, že podľa 84 percent z oslovených respondentov bude mať prisťahovalecká politika „otvorených dverí“ za následok nevratné zmeny v spoločnosti. Približne 54 percent Nemcov sa potom obáva, že s príchodom takého obrovského množstva utečencov sa zvýši riziko teroristických útokov. Ďalších 51 percent respondentov sa domnieva, že sa tiež značne zvýši kriminalita a 43 percent z nich má obavy z nárastu nezamestnanosti.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
„V nemeckej spoločnosti začína prevládať pocit, že vláda neberie jej obavy vážne a veľa Nemcov sa tak uchyľuje k podpore populistov alebo priamo extrémistov. Podpora populistickej strany Alternative für Deutschland (AfD) dnes dosahuje desať percent a značne populárne sú dokonca aj extrémistické hnutia. V mnohých mestách po celom Nemecku sa konajú demonštrácie a násilné protesty. Prudko narastá počet trestných činov spojených s útokmi na prisťahovalcov,“ píše Spiegel a uvádza, že nemecké ministerstvo vnútra eviduje tento rok 817 trestných činov namierených proti prisťahovalcom, čo predstavuje štvornásobný nárast v porovnaní s minulým rokom. „Analýza vypracovaná Spolkovým kriminálnym úradom (BKA) však ukazuje, že páchateľmi týchto trestných činov nie sú vždy len pravicoví extrémisti. Dve tretiny z nich mali doteraz čistý register trestov.“
Za najzásadnejšiu otázku považuje nemecký týždenník to, kde sa vlastne údajná zloba a hnev proti cudzincom vzali. Sociológovia varujú pred tým, že značná časť obyvateľstva sa oddelila od „demokratického konsenzu“. „Nemajú koho voliť, vžité politické strany ignorujú a v podstate už ani nečítajú a nesledujú mainstreamové denníky a televízie,“ konštatuje nemecký týždenník a ako ďalší možný dôvod uvádza, že časť spoločnosti nemá v parlamente svojich politických zástupcov. „Konzervatívci a socialisti tvoria 80 percent parlamentu. Jedinou opozíciou sú tak ľavicové strany a Zelení, lebo AfD sa doposiaľ nepodarilo preniknúť do parlamentu. To isté platí aj o Slobodnej demokratickej strane (FDP),“ argumentuje Spiegel.
Nemecká stredná trieda vraj radikalizácii časti spoločnosti nevenovala dostatočnú pozornosť. „Pozerali sme sa opačným smerom a všetko ignorovali. Teraz musíme otvorene priznať, že nová pravica je tu a jej vplyv nie je vôbec zanedbateľný. Za tento vývoj však nesú svoju zodpovednosť aj veľké politické strany. Populistické hnutia získali značnú podporu vďaka prisťahovaleckej politike kancelárky Angely Merkelovej, ktorá doposiaľ nebola schopná adekvátnym spôsobom reagovať na obavy mnohých Nemcov. Bývalý kancelár Gerhard Schröder tvrdí, že jeho nástupkyňa v úrade nemá v tomto ohľade žiaden konkrétny plán a že poslanci SPD sú ochotní diskutovať len za zatvorenými dverami.“
Nemecký týždenník ďalej uvádza, že hlavné nemecké politické strany by sa mali usilovať o získanie svoje stratenej dôveryhodnosti. „Voliči ani politici by si v žiadnom prípade nemali robiť ilúzie o konečnom cieli predstaviteľov novej pravice. Rovnako ako pred desiatkami rokov aj teraz im ide o zničenie demokratického systému,“ uzatvára Spiegel.
