Krejčí sa domnieva, že upokojenie situácie v Sýrii je tak blízko ako nikdy predtým. A to aj napriek tomu, že sa Rusi a Američania vzájomne obviňujú z porušenia prímeria a v krajine sa stále bojuje.
Fakticky sa už však uznalo, že Spojené štáty predstavujú jednu zo strán konfliktu a Rusi druhú.
Moskva je podľa názoru Krejčího v lepšej pozícii, lebo rokuje s požehnaním prezidenta Asada. A pokiaľ ide o toľkokrát spomínané zbombardovanie humanitárneho konvoja OSN, politológ predkladá jednu, ako sám hovorí, konšpiračnú teóriu.
“Keby som bol prívržencom konšpiračných teórií, povedal by som, že o osude vami spomínaného humanitárneho konvoja sa rozhodlo v okamihu, keď Spojené štáty so svojimi spojencami vybombardovali pozície sýrskych vládnych jednotiek v blízkosti letiska Deir al-Zor. Bolo treba odtrhnúť mediálnu pozornosť od tejto tragédie. Trochu to pripomína koniec apríla a začiatok mája 2011. Vtedy bombardéry NATO zabili syna a tri vnúčatá Muammara Kaddáfího,” začal svoje rozprávanie Krejčí.
Čakali len na rozkaz z Washingtonu
„Než médiá urobili z tejto správy príbeh, zabili Usáma bin Ládina – a médiá na celom svete získali dráždivejšiu tému. Podotýkam, že operácia na likvidáciu šéfa al- Káidy bola pripravovaná dlho dopredu, čakalo sa len na vhodnú chvíľu pre rozkaz z Bieleho domu. Ukazuje sa, že odraz sveta v médiách sa v politike stáva dôležitejší ako svet sám. Koľkokrát ste v západných médiách videli informácie o ruských humanitárnych konvojoch do Aleppa či o oficiálnych únikových koridoroch pre civilistov z tohto vojnou týraného mesta? Koľkokrát ste videli v televízii ničivé dôsledky amerického bombardovania, ktoré nutne sprevádzajú napríklad bitku o Mosul?” položil otázku.
Únia prežíva krízu jednoty a počíta so zbrojením
Američania dávajú veľké peniaze na armádu a musí to byť vidieť aj v Mosule. Podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru bolo vo svete v minulom roku vydaných 1 676 miliárd dolárov na armády, pričom polovica tejto sumy pripadá na USA a západnú a strednú Európu.
Za nerealistickú však označuje víziu spoločnej armády EÚ.
“Únia prežíva krízu jednoty. Každý hľadá, ako by zachránil seba, čo sprevádza erupcie nekoordinovaných iniciatív. Chýba jednotná vízia či autorita. Prísť v takejto chvíli s federalistickým projektom – a spoločná armáda, ktorá by mala nahradiť armády členských štátov Únie, je vízia federálnej inštitúcie – pripomína rozkaz generála, ktorý sa dostal do zúfalej situácie a namiesto, aby dal pokyn na obranu či sporiadaný ústup, velí k útoku. Samovražednému útoku,” konštatoval Krejčí.
Radšej spolupráca tajných služieb
Ak už by k tomuto projektu predsa len došlo, reálne by mohli európskej armáde veliť predovšetkým Nemci, a možno práve preto niektoré európske štáty túto myšlienku nijako významne nepodporujú. Namiesto spoločnej armády by bolo namieste lepšie koordinovať spoluprácu tajných služieb a upokojiť boje v Sýrii, Afganistane a Iraku.
Tak by mohlo dôjsť k utlmeniu migračnej krízy, ktorá EÚ trápi. Lenže toho sa podľa Krejčího asi nedočkáme. Podpredsedníčka Európskej komisie a vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federica Mogheriniová síce v júni predložila novú stratégiu, ako urobiť EÚ silnejšiu, ale o mieri tam toho vraj veľa nenájdeme.
“Rozhodne chýba v texte výzva na menej bojovú politiku niektorých štátov NATO, ale je tam pasáž o ruskom porušovaní medzinárodného práva. Hovorí sa o Kryme, nehovorí sa o Kosove. Na druhej strane poznámka o múdrych sankciách naznačuje, že tie súčasné veľa rozumu nepobrali. Hovorí sa tu o prehĺbení partnerstva s NATO prostredníctvom koordinácie rozvoja obranných kapacít, o paralelných a synchronizovaných cvičeniach. Stále sa pohybujeme v zajatí zásady, že Únia vojensky pôsobí tam, kde NATO nepokladá za potrebné sa angažovať. A potom sú tu formulácie vyzývajúce k ´dostatočným vojenským výdavkom´ členských štátov EÚ, pričom sa má dosiahnuť to, aby 20 % týchto výdavkov smerovalo na nákup, výskum a vývoj nových zbraní. Nechýbajú ani tradičné pseudoargumenty militaristov, že vojenské výdavky prispievajú k ekonomickému rastu a zamestnanosti. Ako by sa nedali robiť iné, menej parazitné investície! Úplne nekompromisne potom znie veta, že EÚ sa bude snažiť o Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP),” krútil hlavou Krejčí.
- Reklama -
