Veľmi originálny pohľad na Donalda Trumpa

16.7.2018 6:00

Čo robia liberáli zle? Aké sú hlavné chyby kancelárky Angely Merkelovej? A prečo ju východná Európa neznáša? K tomu sa v rozhovore pre Lidové noviny vyjadril bulharský politológ Ivan Krastev. Interview viedol Veselin Vačkov.

Veľmi originálny pohľad na Donalda Trumpa
Foto: TASR
Popis: Donald Trump

Na otázku, či podľa neho európski politici vedia „čítať“ v Donaldovi Trumpovi, odpovedá: „Jedna z najzaujímavejších kníh o Trumpovi je štúdia Charlieho Ladermana a Brendana Simmsa Donald Trump: vznik svetonázoru. Autori vzali všetky rozhovory, ktoré Donald Trump poskytol od roku 1980 do začiatku prezidentskej kampane. Nie knihy, ktoré vydal, pretože tam nie je zaručená autenticita. A na základe tohto korpusu skúsili nájsť témy, v ktorých je Trump konzistentný a nemení názory. Našli spolu tri,“ uvádza Krastev.

Prvým je podľa knihy Ladermana a Simmsa Trumpov náhľad na obchodné vzťahy. Tie Trump vidí ako tzv. hru s nulovým súčtom. To znamená, že na to, aby mohol niekto zarobiť, musí iný prerobiť. Trump teda podľa autorov verí, že neexistujú také obchody, na ktorých by zarobili všetci.

Druhou témou je vraj Trumpova negatívna fixácia na Irán. Donald Trump sa o politiku začal zaujímať okolo roku 1980, keď sa odohrávala iránska kríza s americkými rukojemníkmi. Vtedy trvalo skoro dva roky, kým sa situáciu podarilo vyriešiť. Donald Trump podľa autorov vnímal americké poníženie zo strany Iránu.

Treťou témou je zjednodušene Európa. Donald Trump sa podľa autorov domnieva, že nie je spravodlivé, aby dve krajiny, ktoré prehrali druhú svetovú vojnu, teda Nemecko a Japonsko, patrili medzi víťazov v modernom svete. Redaktor Veselin Vačkov, ktorý viedol rozhovor s Krastevom, v tomto bode namietol, že podobný pohľad je dosť bežný aj v Rusku. „Presne tak. A sčasti vysvetľuje Trumpov vzťah k Rusku ako k víťazovi vojny. Pre Donalda Trumpa musíš byť víťazom stále v každej situácii. Neexistuje malý a veľký stret. Treba vyhrať každý. Pripomína to uvažovanie v podsvetí, kde si nemôžete dovoliť prehrať ani raz – pretože stratíte rešpekt a potom už všetko,“ súhlasil Krastev.

Ako by sa teda mohol tento Trumpov názor premietnuť vo vzťahu k Európe? Podľa Krasteva nemyslí Trump v kategóriách inštitucionálneho spojenectva. Nechce rozvrátiť NATO, len ho nevníma ako súvislú entitu, ale vidí jednotlivé krajiny a s tými chce rokovať. „Bude členské krajiny Európskej únie tlačiť k prejavom nelojality k sebe navzájom – napríklad čo sa týka otázky Jeruzalema. Pre neho je dôležité ukázať, že Európska únia ako taká je problém. Ak s ním chce niekto hovoriť, má hovoriť z pozície hlavy svojho vlastného štátu, nie z pozície Európskej únie. Platí to predovšetkým pre Nemecko a Francúzsko,“ dodáva Krastev.

Vačkov pripomenul, že Trump už raz prirovnal nemeckú kancelárku Merkelovú k Michailovi Gorbačovovi, tiež je vraj taká idealistická, ale naivná a chybujúca. Aký bude teda dosah kancelárkinej politiky na EÚ? Ako skončil Sovietsky zväz, je všeobecne známe. „Angela Merkelová je vo veľmi ťažkej situácii, pretože sa pokúša zachovať svet, ktorý bol výhodný pre Európu a predovšetkým Nemecko. To je ten istý svet, ktorý Donald Trump považuje za nevýhodný pre USA. Darí sa jej to čím ďalej, tým horšie, a to z vonkajších a už aj z vnútorných príčin. EÚ sa dostala do štyroch kríz, ktoré ju rozdelili rôznym spôsobom. Merkelová v jednom okamihu nepochopila, ktorá z nich je tá najdôležitejšia,“ odpovedal Krastev.

Angela Merkelová

Angela Merkelová  Zdroj: TASR

Za spomínané štyri krízy považuje brexit, anexiu Krymu, krízu eurozóny a migračnú krízu. Merkelová podľa Krasteva nepochopila obavy nielen vo východnej Európe. „Vo väčšine krajín strednej a východnej Európy došlo po roku 1989 k obrovskej strate obyvateľstva. Pobaltské štáty, Bulharsko, Rumunsko či Maďarsko zaznamenali mimoriadne populačné prepady. Len medzi rokmi 2007 až 2017 opustilo Rumunsko 3,4 milióna ľudí. Tri štvrtiny z nich boli vo veku pod 30 rokov. Maďarsko opustilo za uplynulých desať rokov viac ľudí ako po revolúcii v roku 1956. Revolúcia z roku 1989 sa líši od iných podobných udalostí v tom, že neodišli porazení, ale víťazi alebo aspoň tí, ktorí si zmenu priali najviac. Vznikla situácia, keď víťazi sú prví, ktorí opúšťajú krajinu, a tak aj samotná myšlienka zmeny sa stáva problematickou,“ vysvetľuje Krastev.

Veselin Vačkov potom podotýka, že Česko je z tohto pohľadu výnimkou – populácia v krajine rastie. Napriek tomu sú Česi silne antiimigračne naladení. Ako sa to dá vysvetliť? Podľa Krasteva tým, že o storočie skôr existovali dve Európy. Tá multikultúrna bola vo východnej a centrálnej Európe. Západná Európa bola etnicky oveľa homogénnejšia. „Počas 20. a 30. rokov však centrálna Európa začína vnímať svoju multikultúrnosť ako slabinu. Menšiny sa stávajú bezpečnostným rizikom pre vtedajšie národné štáty, čo sa prejaví počas vojny. V tomto zmysle sa povojnová homogenizácia týchto štátov začína vnímať ako veľký úspech. Medzitým na Západe v dôsledku dekolonizácie začína vznikať iný typ spoločnosti, oveľa viac multikultúrny,“ pokračuje Krastev.

Kvóty boli podľa Krasteva veľkou chybou, lebo vytvorili dojem, že sa tunajším spoločnostiam núti model, ktorý tieto spoločnosti nepovažujú za dobrý. Východoeurópske spoločnosti pritom svoju homogenitu považujú za výhodu. „A ešte niečo. Počas gréckej krízy hlavný odkaz z Berlína znel ,existujú pravidlá‘ a musíme sa ich držať. Počas migračnej krízy zrazu odkaz znel ,pravidlá nefungujú‘. V tejto situácii môžete žiadať výnimky, ale ako politické riešenie, nie ako moralistickú výzvu, ktorú navyše presadíte silou,“ hovorí Krastev. Podľa neho to bol pre Východoeurópanov signál, že pravidlá sa za chodu menia tak, aby vyhovovali tým silným. S Východoeurópanmi sa potom zaobchádza ako s druhoradými.

Celý rozhovor nájdete na webe Lidovky.cz.

autor: mak

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Redakcia
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Mlčiaci Matovič prerušil tlačovku Smeru. Čo sa vlastne stalo?

17:29 Mlčiaci Matovič prerušil tlačovku Smeru. Čo sa vlastne stalo?

Tlačovú besedu strany Smer – SD ku kauze Gorila, prerušil šéf strany OĽaNO Igor Matovič. Ten najprv …