Veľký brat sa pozerá: V Číne

12.8.2018 13:30

Masové sledovanie obyvateľstva novými technologickými prostriedkami sa stalo v uplynulých rokoch dôležitou témou bezpečnostných konferencií, politických fór aj verejných diskusií. Sledovanie ľudí je pre vlády stále dostupnejšie a popravde aj rozšírenejšie. Jedným z dôkazov tohto trendu je Čína, kde sa technológia rozpoznávania tvárí dostáva stále viac do praxe a sledovanie obyvateľstva tam môže pripomínať román Georgea Orwella 1984.

Veľký brat sa pozerá: V Číne
Foto: TASR
Popis: Vlajka Číny, ilustračné foto
Ulice a verejné priestranstvá v celej Číne sú už dnes doslova posiate kamerami. V celej krajine ich je štyrikrát viac než v Spojených štátoch a technológie, ktoré používa Peking na sledovanie svojich obyvateľov, môžu byť pre niektorých ľudí už priveľa. 
 
Digitálne rozpoznávanie tvárí zachytených kamerami a následné zatýkanie hľadaných kriminálnikov je v niektorých čínskych mestách každodennou realitou. Vďaka umelej inteligencii spojenej so sledovacím systémom dokáže polícia reagovať aj v prípade zločincov na úteku či pri hľadaní osôb. 
 
Zhruba 1,4 miliardy obyvateľov sleduje nepredstaviteľných 200 miliónov kamier. To znamená, že priemerne pripadá v Číne jedna kamera na sedem ľudí. 
 
Ázijský dopisovateľ denníka New York Times Paul Mozur, ktorý žije v Hong Kongu, varuje, že Čína  buduje technologicky vysoko vyspelý autoritársky režim, ktorým chce podľa neho sledovať celú spoločnosť. 

Nový spôsob vládnutia

Kým v ostatných častiach sveta prináša technológia slobodu a spája ľudí, v Číne sa podľa Mozura stala nástrojom kontroly. 
 
Nejde pritom len o rozpoznávanie tvárí a kamery na každom kroku, ale aj o sledovanie internetu a správania sa ľudí na sieti. Ako príklad poslúži invazívny softvér na masové sledovanie používateľov internetu, ktorý čínska vláda inštalovala na západe krajiny, aby mohla monitorovať moslimskú menšinu Ujgurov. 
 
„Je dosť možné, že toto je úplne nová cesta, ako by vlády mohli riadiť ekonomiku a spoločnosť. Cieľom je algoritmické vládnutie,“ tvrdí Martin Chorzempa z Peterson Institute for International Economics. 

Príklad z Európy

Vláda v Číne však nie je jediná, ktorá sleduje svojich občanov. V Európe sa na prísnejšie monitorovanie verejnosti odhodlali Nemci už pred dvomi rokmi, keď po opakovaných teroristických útokoch navýšili rozpočet pre spravodajské služby. 
 
Od vlani platia v Nemecku nové zákony, ktoré sa priamo týkajú sledovania nielen pomocou kamerových systémov na verejných priestranstvách, ale aj internetu. 
 
Nemci rozšírili legislatívu v oblasti používania kamier vo verejných priestoroch v máji 2017. Dôvodom bol útok na vianočné trhy v Berlíne z decembra 2016. Odporcovia tohto zákona argumentujú, že kamery kriminálnym činom zabránia len málokedy. Napríklad v čínskom meste Čching-tao (Qingdao)policajti počas výročného pivného festivalu zatkli vďaka softvéru na rozpoznávanie tvárí a kamerám dvadsať podozrivých zločincov. 

Stará myšlienka

Súčasná masová kontrola obyvateľstva v Číne je podľa hongkongského dopisovateľa denníka New York Times založená na starej myšlienke, že iba silná vláda dokáže priniesť poriadok turbulentnej krajine. „Mao Ce-tung túto filozofiu dotiahol do katastrofálnych rozmerov, keď jeho vláda priniesla hladomor a potom Kultúrnu revolúciu,“ pripomína novinár. 
 
Sledovanie okrem absolútnej kontroly prináša aj ďalší aspekt pozitívny pre vládu, a tým je podnikanie. Zo sledovania sa v Číne stal obrovský biznis. Napríklad spoločnosť Yitu zo Šanghaja skončila na prvom mieste v súťaži o najlepší softvér na rozpoznávanie tvárí, ktorú vlani organizovala kancelária riaditeľa amerického národného spravodajstva. 
 
Yitu však nie je ani zďaleka jediná čínska spoločnosť v oblasti sledovacích technológií, ktorá dokáže konkurovať na globálnom trhu. Mladá firma SenseTime získala v máji od investorov 620 miliónov dolárov a Yitu len minulý mesiac získala výberom od sponzorov 200 miliónov dolárov. Ďalší rival na čínskom trhu v oblasti sledovania je spoločnosť Megvii, ktorej sa v rovnako krátkom čase podarilo vybrať 460 miliónov dolárov a medzi sponzormi je aj štátny fond dotovaný a vytvorený poprednými čínskymi politikmi. 
 
Čínske spoločnosti zaoberajúce sa sledovacími technológiami však nechú zostať pri domácom trhu a plánujú v blízkej budúcnosti expandovať do zahraničia. Európa však zatiaľ nie je ich cieľovým trhom. Sústrediť sa chcú na ázijské krajiny a Blízky východ. 
 
Podľa New York Times pripravuje takto Peking na domácej pôde občanov na novú úroveň sledovacích technológií. Dôkazom má byť napríklad aj propagandistický film s názvom Úžasná Čína. V ňom sa prezentuje virtuálna mapa so záznamami o ľuďoch, ktorá sa vraj môže použiť na „preventívne policajné akcie“. Pri akýchkoľvek anomáliách systém vyšle varovanie a polícia už príde na miesto s istou predstavou o tom, čo sa deje. 
 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: top
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Kult osobnosti? Lunter a spolumajiteľ agentúry Komplot sa hája a útočia na Transparency International: Ich blogy by sa nestratili ani v konšpiračných médiách

16:00 Kult osobnosti? Lunter a spolumajiteľ agentúry Komplot sa hája a útočia na Transparency International: Ich blogy by sa nestratili ani v konšpiračných médiách

V polovici minulého týždňa vyšla správa mimovládnej organizácie Transparency International Slovensko…