Mnoho utečencov je poznačených traumou z vojnou zničenej Sýrie. Obrovským problémom je tiež ich vykorisťovanie obchodníkmi s ľuďmi. Po boku utečencov, ktorí sa snažia o záchranu holého života, sa však do Európy hrnú aj migranti, ktorí sa chcú mať lepšie. Medzi týmito dvomi skupinami ľudí je potrebné urobiť hrubú, deliacu čiaru.
Pletieme si pojmy
Aký je teda rozdiel medzi utečencom a ekonomickým migrantom? Ekonomickí migranti sú ľudia, ktorí zo svojich domovských krajín odchádzajú kvôli lepšiemu zárobku či vyššiemu životnému štandardu. Utečenci sú ale špecifická skupina ľudí, ktorí podľa nášho právneho poriadku utekajú pred vojnou, ozbrojeným konfliktom, prenasledovaním alebo pred nehumánnym zaobchádzaním. Navyše majú utečenci podľa medzinárodných zmlúv právo na ochranu a túto im musia poskytnúť krajiny, do ktorých prídu.
Čiže o osude ekonomických migrantov si každá európska krajina môže rozhodovať sama. Má teda právo si týchto ľudí na svojom území ponechať, ak usúdi, že budú pre spoločnosť prínosom, ale rovnako tak ich nemusí prijať. Aké riešenia má teda EÚ na stole? O možných núdzových východiskách z migrantskej krízy, ale aj o už prijatých opatreniach píše britský spravodajský portál BBC.
Dohoda o pravidlách udeľovania azylu
Maďarsko sa za posledné mesiace chtiac-nechtiac pripojilo ku Grécku a Taliansku, teda ku krajinám, ktoré sa pre migrantov stali tranzitnými štátmi na ceste za vytúženým cieľom. Prijímacie strediská, v ktorých týchto ľudí spomínané krajiny zachytávajú, už ale praskajú vo švíkoch. Pripomeňme, že prijímacie stredisko označené ako „hotspot“ je centrum financované EÚ a vytvorené v krajinách príchodu utečencov, ktoré je zamerané na ich roztriedenie.
Čo sa tam robí? V stredisku „hotspot“ pracujú tímy špecialistov EÚ, ktorí identifikujú migrantov a ich registráciu, aby bolo možné oddeliť tých, ktorí majú nárok na azyl v Európe, od nelegálnych ekonomických migrantov bez nároku na udelenie právnej ochrany.
Úradníci majú plné ruky práce s návalom žiadostí o udelenie azylu. Účinné spoločné pravidlá v otázke azylovej politiky by pre členské štáty EÚ znamenali napríklad zdieľanie údajov o migrantoch: odtlačky prstov alebo čip s číslom, ktorý by zabezpečil monitorovanie každého ich kroku.
Deravý Dublin
K účinnejšiemu boju proti ilegálnej migrácii do Európy je tiež nevyhnutné „prekopať“ tzv. Dublinské nariadenia, ktoré hovoria o tom, že prvá krajina EÚ, kam migrant dorazí, musí spracovať jeho žiadosť o udelenie azylu. Tento systém totiž nebol navrhnutý pre krízové situácie, ktorým dnes čelí Európa. Európska komisia priznala, že Dublin nefunguje. V európskom migračnom programe sa napríklad uvádza, že v predchádzajúcom roku riešilo až 72 percent všetkých žiadostí o azyl len päť členských štátov EÚ.
Celé znenie európskeho migračného programu si v angličtine môžete prečítať TU
Nerešpektujú právne normy
Uvedieme aspoň jeden príklad. Taliansko niektorých utečencov cielene neregistruje a ponecháva ich, aby utiekli do Európy. Najčastejšie ich púšťajú do Nemecka alebo Švédska. Znamená to, že sa tým obchádza nariadenie Dublin III. Toto nariadenie umožnilo mnohým krajinám zbaviť sa zodpovednosti za migranta v prípade, ak ho registroval predtým iný členský štát, na územie ktorého vstúpil.
Problematické azylové kvóty
Pri tejto otázke môžeme pozorovať snáď najdivokejší spor medzi členskými krajinami a Európskou komisiou. Pôvodným zámerom Komisie totiž bolo aspoň čiastočné spravodlivé podelenie si bremena žiadostí o azyl. Systém povinných kvót na prerozdelenie si 40 000 Sýrčanov a Eritrejčanov v horizonte dvoch rokov sa však nestretol s pochopením štátov EÚ. Viaceré štáty vrátane Slovenska ho rázne odmietli. Plány povinných kvót však aj napriek odporu väčšiny krajín Únie ešte úplne nevymizli z hláv niektorých predstaviteľov krajín EÚ. Najsilnejšie hlasy počuť z Francúzska, Nemecka a Talianska.
Prezident Európskej únie žiada navýšenie kvót
Predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval aj cez sociálnu sieť Twitter členské štáty Európskej únie, aby zvýšili svoju mieru solidarity s krajinami, ktoré sú najviac vystavené toku nelegálnej imigrácie, a aby medzi sebou rozdelili najmenej 100-tisíc utečencov.
Slovensko neostalo bez povšimnutia
Portál BBC informuje, že s kvótami mali najväčší problém európske vlády „východných členských krajín Únie“. Ako príklad uviedli Slovensko a Maďarsko. „Vedúci predstavitelia Slovenska a Maďarska si kládli požiadavku zachovania politiky ,kresťanskej‘ Európy. Problémom však je, že mnoho žiadateľov o azyl pochádza práve z krajín s prevažne moslimským obyvateľstvom, ako Sýria, Irak, Afganistan či Pakistan.
Konkrétne kroky Únie
EÚ zvýšila počet námorných hliadok pri líbyjskom pobreží. Práve odtiaľ totiž prichádza do Európy najväčší počet ľudí. Hliadky by mali lokalizovať a zničiť lode pašerákov ešte predtým, než do nich nastúpia migranti. Vláda Spojeného kráľovstva je medzi tými, ktoré zdôrazňujú potrebu zastaviť príliv migrantov hneď pri zdroji, aby bolo možné zastaviť ich nebezpečnú cestu do Európy.
Agentúra FRONTEX zistila, ktorými trasami prichádza do Európy najväčší počet ilegálnych migrantov.
Europoslanec Vladimír Maňka sa na margo opatrení EÚ v otázke migrantskej krízy pre ParlamentneListy.sk vyjadril, že už v blízkej budúcnosti sa zakúpi navigačný systém Galileo, ktorý by mal zabezpečiť zachytenie pašeráckych lodí už pri ich vyštartovaní. Informoval tiež, že okrem tohto opatrenia sa tiež navýšil aj rozpočet pre agentúru FRONTEX, aby sa výraznejším spôsobom zabezpečila ochrana hraníc EÚ.
Pošleme migrantov odkiaľ prišli?
Krajiny EÚ do dnešného dňa vyhostili menej ako polovicu neúspešných žiadateľov o azyl. Tu sa objavuje ďalší závažný problém. Túto situáciu využívajú pašeráci ľudí, ktorí za každého migranta, ktorému zabezpečia prechod do krajiny EÚ, zinkasujú tisíce libier. Server BBC uviedol, že v minulom roku bolo iba 45 percent žiadostí žiadateľov o azyl úspešných. U niektorých národností boli totiž takmer všetky žiadosti zamietnuté.
Na EÚ je teraz vyvíjaný nátlak, aby sa krajiny dohodli na zozname „bezpečných krajín pôvodu“, ktorý by poskytol právny základ pre posielanie migrantov do krajiny ich pôvodu. V tejto súvislosti pripomeňme, že napríklad v Nemecku žiada o azyl mnoho migrantov, ktorí utiekli pred chudobou z krajín západného Balkánu. Títo ľudia nemajú status utečencov. Ozývajú sa hlasy, aby EÚ vyhlásila Srbsko, Kosovo, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu a Macedónsko za „bezpečné krajiny“. Toto je však pomerne problematické, keďže ide o krajiny, ktoré chcú vstúpiť do EÚ, kde platí sloboda pohybu, ktorá je jedným z hlavných pilierov európskeho spoločenstva.
