Podľa Susanne Schröterovej je fakt, že Saudská Arábia dlhodobo exportuje vahhábistickú ideológiu, už známy. Táto ideológia vo veľkej miere zodpovedá tej, ktorú vyznáva tzv. Islamský štát. Ako tvrdí Schröterová, Saudská Arábia investovala do vahhábistického extrémizmu v uplynulých 50 rokoch minimálne 86 miliárd dolárov.
Britský think tank Henry Jackson Society nedávno navyše zverejnil správu, v ktorej Saudskú Arábiu označuje za jedného z najväčších sponzorov extrémistických skupín vo Veľkej Británii.
Podľa Schröterovej rozosielajú Saudovia spolu s peniazmi aj propagandistické materiály a informácie, znalosti týkajúce sa prípadnej organizácie. „Najímajú si ľudí, aby stavali mešity, vzdelávacie a kultúrne centrá. To všetko preto, aby sa vahhábistická teológia dostala do verejného priestoru,“ uviedla v rozhovore pre Deutsche Welle. Schröterová ďalej poznamenala, že vývoz vahhábizmu sa začal už po islamskej revolúcii v Iráne. „Revolúcia Saudmi dramaticky otriasla. Keď Irán začal vyvážať svoju šiítsku ideológiu, Saudovia sa tým cítili ohrození,“ povedala v rozhovore. Zhruba v tom čase, koncom osemdesiatych rokov, potom Saudovia spustili svoju „ideologickú ofenzívu“. Vlastné poňatie islamu začali propagovať prostredníctvom Svetovej moslimskej ligy v mnohých krajinách: v Ázii, Afrike a podľa Schröterovej čiastočne aj v Európe, napríklad v krajinách bývalej Juhoslávie. Práve v regióne bývalej Juhoslávie sa totiž moslimovia po jej rozpade začali s kresťanmi dostávať do konfliktu.
Výsledkom je podľa Schröterovej, že v mnohých častiach sveta teraz získava radikálna forma islamu prevahu. „Na vlastnej koži som to zažila v juhovýchodnej Ázii. V južnom Thajsku, na Filipínach a občas aj v Malajzii,“ uviedla v rozhovore. Zároveň podľa nej dochádza k tomu, že si vahhábizmus do svojich radov získava mladých intelektuálov, ktorých lákajú štedré štipendiá na saudskoarabských univerzitách. „Títo ľudia sa po štúdiách vracajú do svojich domovov a znenazdania vykonávajú tam, kde sa pôvodne narodili, v mene vahhábizmu misijnú činnosť,“ dodala.
Jedným z takýchto jedincov by podľa Deutsche Welle mal byť aj Pierre Vogel, najznámejší nemecký salafistický kazateľ. „Vogel študoval vďaka podpore saudského štipendia na univerzite v Mekke. Saudská Arábia tak v podstate ovplyvnila proces radikalizácie moslimov v Nemecku,“ píše DW. Nemecké médiá sa v tom zmysle vyjadrili už v decembri minulého roka, a to s odvolaním sa na zdroje spravodajských služieb. Podľa záverov spravodajcov sa na podpore salafistických komunít v Nemecku podieľajú štáty Perzského zálivu a obzvlášť Saudská Arábia. Podľa Schröterovej závery nemeckých tajných služieb v podstate zodpovedajú jej vlastným zisteniam. „V niektorých prípadoch sa na radikalizácii podieľali samotné saudské inštitúcie riadené štátom,“ uviedla Schröterová. V rozhovore pre DW spomenula prípad saudského diplomatického atašé v Berlíne Mohameda Fakihiho. Ten mal mať väzby na teroristickú bunku v Hamburgu, ktorá mala na svedomí útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku v roku 2001. Fakihi bol zároveň napojený na mešitu al-Nur v Berlíne. Práve tá sa veľmi často dostáva do hľadáčika nemeckých úradov, lebo priťahuje islamských radikálov.
„Zistili sme, že saudské finančné nadácie operujú všade, čiastočne v podzemí, čiastočne prostredníctvom sprostredkovateľov,“ uviedla Schröterová. Zároveň spomenula dve mená, ktoré hrajú v nemeckej moslimskej komunite zásadnú rolu. Jedným z nich je Nadeem Elias, ktorý bol do roku 2006 predsedom Centrálnej rady nemeckých moslimov. To je podľa Schröterovej organizácia, ktorá neskrývane udržiava kontakty so saudskoarabskými nadáciami. Ďalším menom je potom Ibrahim El-Zayat, ktorý Eliasa v rade nahradil v rokoch 2002 až 2010. „Len sme nahliadli pod povrch, ale je jasné, že v Nemecku pôsobia organizácie aj jednotlivci, ktorí berú vahhábizáciu nemeckých moslimov vážne.“
Ako poznamenal DW v jednej z otázok pre Schröterovú, podľa najnovšej správy Spolkového úradu pre ochranu ústavy (nemeckej domácej tajnej služby), salafistická scéna v Nemecku sa rozrástla na viac ako desaťtisíc členov. Schröterová tvrdí, že je samozrejmé, že za nárastom radikálov nestojí iba Saudská Arábia. „Teraz sa pozornosť obrátila na Katar,“ uviedla Schröterová. Ten sa aktuálne nachádza pod obchodnou blokádou zo strany Saudskej Arábie. „Áno, je to pravda. Katar vypisuje granty, Kuvajt vypisuje granty,“ uviedla. Aktívny je však podľa nej aj Irán. „Irán v Berlíne otvoril inštitút, ktorý vykonáva misijnú činnosť. Predpokladám, že ak by ste videli, kadiaľ tečú peniaze, budete prekvapení. Nemecko je miesto, kde sú zahraničné extrémistické organizácie veľmi aktívne,“ podotkla.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: jok
