To je tiež prípad 28-ročného Abdelhamida Abaaouda, ktorý sa podieľal na teroristických útokoch v Paríži. Predtým bol členom násilníckeho gangu, ktorý viedol muž s prezývkou Santa Claus. Mladí muži zo Sýrie a Iraku v službách Islamského štátu dlhé mesiace okrádali turistov a podnikali lúpežné výpady do obchodov.
Problémy so zákonom mali aj bratia Salah a Brahim Abdeslamovci, ktorí tiež vraždili nevinných civilistov v Paríži. Tí prevádzkovali v Bruseli kaviareň, ale tú v auguste uzavreli, lebo sa tu odohrávala kriminálna činnosť spojená s predajom drog. Francúzske úrady zároveň oznámili, že v telách zastrelených atentátnikov sa našli stopy po užívaní drog. A to napriek tomu, že užívanie drog islam prísne zakazuje.
Živná pôda radikálov
„Podobné napojenie na svet zločinu v prípade Usámu bin Ládina a al-Káidy sme nezaznamenali,” cituje americký denník zástupcu riaditeľa ženevského Centra pre bezpečnostnú politiku Oulda Mohamedoua. Za živnú pôdu pre islamský radikalizmus vždy považovali väznice, a to predovšetkým v Belgicku a Francúzsku. V poslednom čase sa však svet zločinu a extrémizmu prelína ešte viac.
„Mnohí z atentátnikov a bojovníkov ISIS kradli alebo predávali drogy. Jedného dňa mali zjavenie a dali sa na islam. To považujem u mnohých priaznivcov ISIS za symptomatické,” tvrdí odborník na radikalizáciu moslimov Peter Neumann z King College v Londýne. Ako uvádza The New York Times, podobné skúsenosti majú vedľa Belgicka a Francúzska aj v Nemecku, kde v Kolíne medzi rokmi 2011 a 2014 jeden gang vykrádal kostoly, aby mohol finančne podporovať Islamský štát.
Nie je Santa ako Santa
Hlavným symbolom prelínania sveta zločinu so svetom islamského radikalizmu nielen v Belgicku je však 42-ročný Maročan Khalid Zerkani zvaný Santa Claus. Stál na čele spomínaného gangu, ktorého väčšinou mladí členovia okrádali turistov a zisky z týchto ilegálnych akcií potom používali na odosielanie regrútov ISIS na bojisko Blízkeho východu.
Krádeže sú síce v islame zakázané, ale vykladači islamu ich ospravedlňujú tým, že okrádaní sú neveriaci a táto činnosť slúži na taktické účely. Belgické úrady konštatujú, že Zerkani je zodpovedný za odoslanie najmenej tridsiatich až štyridsiatich regrútov z Belgicka do Sýrie a Iraku. Jeden z nich, 21-ročný Youssef Bouamar, po svojom zatknutí priznal, že ho Zerkani motivoval ku krádežiam tým, že vraj pomáha islamistom.
Nevinnosť sama
Zerkani sa podľa všetkého zameral na tých, ktorí sa už v minulosti dopustili drobných priestupkov a operoval predovšetkým v blízkosti neoficiálnych mešít v neslávne preslávenej bruselskej štvrti Molenbeek. „Zerkani bol podvodník, ktorý manipuloval s dôverčivými mladíkmi, ktorých minulosť bola spojená s porušovaním zákona. Robil to okrem iného aj pre svoje vlastné obohatenie,“ hovorí Mohamed Karim Haddad, ktorého brat Zerkani rekrutoval a bojuje v Sýrii. Belgické úrady Zerkaniho zatkli vo februári 2014 a v tomto roku odsúdili na dvanásť rokov odňatia slobody. Sám vodca gangu sa však podľa svojich slov cíti nevinný. Jeho právnik Steve Lambert odmietol na otázku amerického denníka prípad svojho mandanta komentovať.
Príslušné úrady v Belgicku a Francúzsku sa často sťažujú, že nemajú dostatok nástrojov, aby mohli týmto prípadom zabrániť. Niektorí kritici však tvrdia, že pre úrady boli odchody desiatok rekrútov z krajiny naopak požehnaním, lebo sa tak zbavili problémových jedincov.
Policajti, vyšetrovatelia i predstavitelia moslimskej komunity sa však zhodnú na tom, že jedinci s kriminálnou minulosťou sú ideálnym terčom pre tých, ktorí sa zaoberajú náborom bojovníkov ISIS. Títo mladíci sú väčšinou plní frustrácie a „normálnej“ spoločnosti sa dávno odcudzili. To je tiež prípad 20-ročného Farida, ktorý sa v minulosti priatelil s už menovaným strojcom atentátov v Paríži Abaaoudom.
Bez identity
Počas krátkeho rozhovoru v jednej zo zafajčených kaviarní v Molenbeeku opisuje život mladých moslimov v Molenbeeku ako patový. Mnohí z nich sa vraj cítia vykorenení a bez príslušnosti k akémukoľvek štátnemu zriadeniu. Väčšina z jeho priateľov nepracuje a má za sebou pobyt vo väzení.
Pozná niekoľko prípadov svojich známych, ktorí sa zobrali a odišli bojovať do Sýrie pod vlajkou Islamského štátu. „Revoltujú proti tomuto štátu a tejto spoločnosti, ktorá nás nikdy neprijala ako rodených Belgičanov. Búrime sa tiež proti rodičom a ich krajinám pôvodu. Necítim sa byť Belgičanom, ale necítim sa byť ani Maročanom. Podobne to videl tiež Abdelhamid,” hovorí Farid, ktorý z obáv pred možnými problémami radšej neuviedol svoje druhé meno. O situácii informoval zahraničný portál Washington Post.
