Väčšina sveta musí byť ohromená, ak práve nekolabuje od smiechu. „Disident Západu“ sa vyjadril k zasahovaniu USA a Ruska do zahraničných volieb

    0
    Julian Assange a Noam Chomsky (vpravo) (Autor: SITA)
    Tentokrát sa Noam Chomsky obul do politiky Spojených štátov v rozhovore s expertom na európsku ekonomiku, globalizáciu a vzťahy s USA C. J. Polychronioum. Ten hneď v úvode pripomína, že USA vinili Rusko z manipulácie prezidentských volieb, ale sú to práve Spojené štáty, ktoré v minulosti opakovane zasahovali do volieb cudzích krajín. 
     
    Podľa Chomskeho sú americké obvinenia, že Kremeľ a prezident Vladimir Putin osobne ovplyvňoval voľby prezidenta Spojených štátov, smiešne. „Väčšina sveta musí byť ohromená, ak práve nekolabuje od smiechu, keď vidí, čo predvádzali naši lídri a médiá v snahe upozorniť, že Rusko ovplyvňovalo americké voľby,“ tvrdí profesor lingvistiky z prestížneho massachusettského inštitútu (Massachusetts Institute of Technology). 
     
    Chomsky tvrdí, že v porovnaní so „štandardmi USA sú ruské snahy také slabé, že sú takmer nehodné pozornosti“. Oveľa dlhšia je však podľa akademika história ovplyvňovania volieb v cudzine Spojenými štátmi. 

    Šírenie americkej demokracie

    „Poďme hovoriť o dlhej histórii zásahov Spojených štátov do zahraničných politických záležitostí (iných krajín), ktoré boli vždy politicky ospravedlnené ako rozširovanie amerického štýlu demokracie po svete,“ konštatuje Chomsky. Celá zahraničná poltika Spojených štátov po druhej svetovej vojne bola podľa neho definovaná rozvracaním politických režimov v cudzine. 
     
    S koncom druhej svetovej vojny sa Spojené štáty začali podľa Chomskeho snažiť o obnovenie tradičného konzervatívneho poriadku. „Na to, aby to dosiahli, bolo nevyhnutné zničiť antifašistický odboj, často na úkor posilnenia fašistických kolaborantov a oslabenia ostatných populárnych organizácií, aby (USA) zablokovali radikálne demokratické a sociálne reformy, ktoré boli v tom čase živé vzhľadom na tú dobu,“ tvrdí profesor. 
     
    Politika ovplyvňovania režimov v cudzine sa však netýka len povojnovej Európy, podobne sa Spojené štáty správali aj v Kórei, na Filipínach, v Thajsku, Indočíne a krajinách Latinskej Ameriky. Nechýbali zásahy americkej CIA v Guatemale a Bolívii, kde sa Washington obával „radikálneho nacionalizmu“. 
     
    C. J. Polychroniou v rozhovore s Chomskym pripomína, že USA boli v 70. rokoch 20. storočia priamo zapojené do organizovania viacerých štátnych prevratov nielen v Ázii či Latinskej Amerike, ale aj do ovplyvňovania politiky vo vyspelých krajinách, ako sú Taliansko či Austrália. 
     
    „Existujú dôkazy o zapojení CIA do prevratu, ktorý v roku 1975 položil Whitlamovu labouristickú vládu v Austrálii, keď začali panovať obavy, že by (premiér) Whitlam mohol stáť v ceste vojenským a spravodajským základniam Washingtonu v Austrálii,“ zdôvodňuje Chomsky americké kroky na ovplyvnenie politickej situácie v zahraničí. 
     
    Akcie amerických tajných agentov v Taliansku tiež nie sú neznámou. „Rozsiahly zásah CIA do talianskej politiky je verejne známy od Pikeovej správy z roku 1976, v ktorej sa píše, že vybrané talianske politické subjekty dostali od roku 1948 do 70. rokov približne 65 miliónov dolárov,“ pripomína profesor s tým, že v roku 1976 padla v Taliansku vláda potom, keď CIA dala šesť miliónov dolárov na podporu antikomunistického kandidáta. 

    Možnosť výberu

    Chomsky tvrdí, že európske komunistické strany boli v 70. rokoch na ceste k nezávislosti a prevládali pluralitné názory a demokratické tendencie, čo však nevyhovovalo Washingtonu ani Moskve. Panovali totiž obavy, že by reformované komunistické strany mohli byť pre ľudí atraktívnejšie než modely ponúkané veľmocami. „Z týchto dôvodov boli obe superveľmoci proti legalizácii komunistickej strany v Španielsku a rastúcemu vplyvu komunistickej strany v Taliansku a obe (Rusko aj USA) preferovali vládu pravého stredu vo Francúzsku,“ vraví Chomsky. 
     
    Problémy a americké zasahovanie do európskej politiky sa podľa profesora lingvistiky z americkej MIT začali už pri oslobodzovaní Európy spod fašistickej nadvlády. „Tradičné elity boli zdiskreditované, kým odbojové hnutia získavali prestíž a vplyv, boli založené prevažne na skupinách citlivých voči pracujúcim a chudobným a často sa prikláňali k radikálnej demokracii,“ vysvetľuje. 
     
    Hlavnou myšlienkou zásahov do politiky cudzích krajín je podľa profesora snaha Spojených štátov poskytnúť ľuďom „slobodný výber“, ale až potom, keď sa ubezpečia, že si ľudia celkom isto vyberú demokraciu. „Demokratické ideály doma a v zahraničí sú jednoduché a priamočiare: Môžete robiť, čo chcete, pokiaľ je to to, čo chceme, aby ste robili,“ konštatuje v závere Noam Chomsky.
     
    - Reklama -