SMER-SD
Ľubica Končalová (tlačový odbor strany): Nová vláda s účasťou Smeru sa sústredí v oblasti životného prostredia na boj s klimatickou zmenou a jej následkami. Išlo by o pokračovanie sľubne rozbehnutého budovania protipovodňovej ochrany na celom Slovensku tak, aby ju získalo každé krajské mesto a chránili sa najkritickejšie miesta na celom Slovensku, a to vrátane tzv. zelených opatrení. S tým súvisí aj fenomén „sucha“, ktorému budeme venovať tiež náležitú pozornosť. Ďalšou prioritou sú ochrana pitnej vody a podpora obnoviteľných zdrojov energie, a znižovanie emisií skleníkových plynov v súlade s klimatickou dohodou v Paríži.
Ďalej by išlo o pokračovanie v zonácii národných parkov a chránených území, dôraz na dokončenie zmeny odpadového hospodárstva v nadväznosti na nový zákon o odpadoch – teda viac separovať a recyklovať odpad. Za ďalšie dôležité ciele považujeme dokončiť práce na Environmentálnej stratégii na najbližšie obdobie, podpora budovania vodovodov a kanalizácií, odstraňovanie čiernych skládok a environmentálnych záťaží. Tohtoročnou prioritou však bude určite úspešne a dôstojne zvládnutá úloha predsedníckej krajiny v rámci EÚ a to aj v oblasti životného prostredia.
#Sieť
Luboš Kürthy (vedúci pracovnej skupiny pre ochranu a rozvoj krajiny a prírodných zdrojov): Ministerstvo životného prostredia je dnes organizácia slúžiaca viac záujmovým skupinám než občanom a prírode. Je podfinancované a neplní svoj účel. MŽP SR potrebuje systémovú zmenu – posilníme ho finančne, personálne a kompetenčne (najmä Slovenskú inšpekciu životného prostredia a Štátnu ochranu prírody). Premeníme ministerstvo na modernú inštitúciu, ktorej zamestnanci budú pôsobiť viac v teréne a budú využívať moderné technológie. Presadíme nový, priaznivejší postoj ministerstva voči mimovládnym organizáciám, samosprávam a verejnosti. Zmeníme MŽP na funkčnú a otvorenú organizáciu, zrušíme politické nominácie v rezorte. Odolnosť voči výmenám politických reprezentácií zabezpečíme prijatím služobného zákona. Zasadíme sa za prepracovanie pravidiel skúmania dôsledkov na životné prostredie (EIA) tak, aby nevznikal priestor na ich dezinterpretáciu. Sieť sa zasadí o skutočné napĺňanie pojmu „verejný záujem“. V prípade životného prostredia, ale aj v iných oblastiach to znamená prehodnotenie vzťahu občana a štátu – riadenie sa princípom služby občanovi. O tom, čo je záujem občana, nemôže rozhodovať úradník, ale občan.
KDH
Peter Stanko (expert KDH pre životné prostredie a lesné hospodárstvo): Rezort životného prostredia by mal tvoriť a implementovať takú legislatívu a opatrenia, aby nimi komplexne formoval krajinu a jej obyvateľov k udržateľnému rozvoju. Keďže oblasť životného prostredia má multidisciplinárny charakter so širokým záberom jednotlivých parciálnych environmentálnych politík, aj problémov, ktoré si vyžadujú neodkladné riešenia, je veľa. Dnes viac ako inokedy predtým považujeme za veľmi dôležité opatrenia na ochranu a racionálne využívanie zdrojov pitnej vody, najmä ochranu vôd Žitného ostrova. Zásadnú zmenu si vyžaduje manažovanie celého vodného hospodárstva, jeho organizácií a inštitúcií. Protipovodňová ochrana sa má sústrediť najmä na „prevenciu“. Veľkú pozornosť si vyžaduje aj ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme a stále i odpadové hospodárstvo, ale predovšetkým dlhé roky neriešený problém zosúladenia záujmov ekosystémovej ochrany prírody veľkoplošných chránených území a priorít lesného hospodárstva. Les je prienikom i spoločným menovateľom väčšiny parciálnych politík životného prostredia.
Prvým krokom na riešenie predmetných priorít by mala byť kompetenčná zmena, presun kompetencií problematiky lesného hospodárstva z ústredného orgánu štátnej správy Ministerstva pôdohospodárstva v prospech Ministerstva životného prostredia, čo bolo predmetom mnohých našich analýz. Okrem „environmentálnych dôvodov“ delimitácie s cieľom vytvoriť synergický efekt zlúčenia, je dôvodom na odčlenenie aj skutočnosť, že po štvrťstoročí sa pod strechou agrorezortu stala z lesníctva „bezvýznamná popoluška“. Keďže lesníctvo je predovšetkým o „storočnej starostlivosti“, nie o „efektívnom a rýchlom plienení“, lesníci si zaslúžia úctu a primerané spoločenské uznanie. Chceme zriadiť právny inštitút Environmentálny pôdny fond, ktorý bude predstavovať chránenú krajinu zabezpečujúcu ekologickú stabilitu územia so špecifickým právnym režimom hospodárenia a starostlivosti o ekosystémy. Budeme dbať na zdravú a dôslednú ochranu prírody a krajiny, aby sme ju ďalším generáciám odovzdali v lepšom stave, v akom sme ju prebrali. Nezabúdame, že rezort životného prostredia je aj ekonomickým rezortom a aj preto mienime optimálnemu využívaniu potenciálu krajiny, rozumnej a udržateľnej energetickej a surovinovej politike venovať zvýšené úsilie a pozornosť.
SNS
Vladimír Chovan (podpredseda SNS): Presadíme zmeny v systéme separovania a recyklácie odpadov za účelom šetrenia primárnych prírodných zdrojov, podpory domácich podnikateľov, rastu nových pracovných miest, ochrany životného prostredia a zdravia obyvateľstva. Podporíme dodržiavanie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov za dôsledky ich výrobkov na životné prostredie. Výrobcovia vyhradených výrobkov musia hradiť všetky náklady spojené so spracovaním odpadov z ich výrobkov. Zasadíme sa o efektívne využívanie domácich biologických zdrojov obnoviteľných surovín a biologického odpadu na produkciu čistej energie s využitím odpadového tepla, k zníženiu environmentálnej záťaže a k zvýšeniu zamestnanosti na vidieku.
Osobitnú pozornosť a podporu budeme venovať obnoviteľných zdrojom energie druhej generácie, lebo Slovenská republika zaostáva v plnení záväzkov EÚ. Pritom máme výrobu energie z obnoviteľných zdrojov prvej generácie veľmi drahú, neúnosne zaťažujúcu cenu elektrickej energie. Zosúladíme energetickú politiku Slovenskej republiky s politikou EÚ. Postupne zvýšime podiel vyrobenej energie z domácich obnoviteľných zdrojov. Zosúladíme ochranu životného prostredia s vlastníckymi a majetkovými právami. Zharmonizujeme legislatívu rezortu pôdohospodárstva s legislatívou životného prostredia. Zavedieme plánovité obhospodarovanie chovu všetkej poľovnej zveri.
Most-Híd
Zsolt Simon (člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie): Obmedzenie korupcie a klientelizmu. Zjednodušenie procesu uchádzania sa o prostriedky z fondov EÚ. Podpora zmysluplných projektov. Zmena systému odpadového hospodárstva tak, aby ťarcha za triedený zber recyklovateľného odpadu sa presunula z pliec obcí na výrobcov a ich organizácie. Prehodnotenie rozsahu chránených území, kontrolou, či v skutočnosti existuje ešte predmet ochrany. Princípom, aby sme chránili to, čo v skutočnosti cenné je a na čo máme aj prostriedky. Vytvorenie efektívneho využívania termálnych zdrojov pre energetické účely.
V oblasti hospodárenia s vodou smerovať k istému stupňu rozptylu povodní a k zadržaniu spodných vôd. Predpokladom je mozaikovo štruktúrovaný povrch krajiny a hospodárenie, ktoré je v súlade s prírodnými danosťami. Odvodňovacie systémy dať do správy neziskových organizácií tvorených z miest, obcí, poľnohospodárov pôsobiacich na okolitých pozemkoch tak, aby tento systém slúžil nielen na odvodnenie, ale v čase sucha aj na efektívne regulovanie spodných vôd. Transparentný predaj prebytočných emisných kvót, aby nevýhodné zmluvy v budúcnosti nespôsobili hospodárske alebo environmentálne škody.
OĽaNO-NOVA
Ján Mičovský (špičkový lesník, ochranár): Slovensko má obrovskú možnosť prispieť k tomu, aby klimatické vplyvy a zlepšenie životného prostredia sa mimoriadne efektívne zlepšili, a to vplyvom zásadnej zmeny hospodárenia v lesoch. Musíme v tomto storočí, to nie je len otázka najbližších rokov, prejsť na prírode blízke hospodárenie, ktoré zabezpečí stabilizáciu krajiny, lebo od lesa bude záležať dostatok vody a od dostatku vody záleží pokoj a pokojný život v krajine.Túto vec musíme presadiť ako strategickú úlohu nielen na poli lesníctva, ale na poli životného prostredia. Musíme to považovať za strategickú úlohu celej vyspelej Európy, lebo od kvality lesov bude záležať kvalita životného prostredia. Z opačného vejára sú to ďalšie úlohy. Napríklad musíme dosiahnuť takú „maličkosť“, ako je zálohovanie PET fliaš. Miliarda fliaš, ktorá sa každý rok dostáva do našich smetísk, je neprípustným zaťažením životného prostredia a riešiteľným hneď prvý mesiac po voľbách.
Zásadným príspevkom Slovenska k zlepšeniu stavu životného prostredia je zásadná zmena hospodárenia v lesoch. Ak dokážeme mať stabilné lesy, budeme efektívne a úplne najefektívnešie bojovať proti klimatickým zmenám, zároveň budeme stabilizovať uhlík ako hlavný problém súčasných klimatických zmien. Smerom k zahraničiu treba zdôrazniť to isté – lesy nepoznajú hranice, a preto musíme zmenu hospodárskych spôsobov na prírode blízke dosiahnuť nielen na území Slovenska, ale v rámci celej Európy. Slovensko ako vyspelá lesnícka krajina má právo aj povinnosť Európu na toto upozorniť.
SaS
Anna Zemanová (tímlíderka pre životné prostredie): Životné prostredie je prierezovou oblasťou spoločnosti. Od jeho kvality závisia zdravie a kvalita života obyvateľov, sociálne istoty a zamestnanosť, úroveň hospodárstva, rozvoj cestovného ruchu a spôsob užívania krajiny. Nedôsledným environmentálnym plánovaním narastá ekologický dlh spoločnosti. SaS presadzuje princíp prevencie pred odstraňovaním škôd. Naše návrhy smerujú k systémovým riešeniam, ktoré sprehľadnia procesy, obmedzia korupčné prostredie a vytvoria podmienky na ochranu a tvorbu zdravého životného prostredia. Riešenia a návrhy SaS v duchu prevencia je výhodnejšia ako sanácia škôd.
Zameriame sa na zrušenie dotácií na zdravé drevo spaľované v biomasových zariadeniach, dôsledky novely zákona o odpadoch na podnikateľské prostredie a zamedzenie prieskumov na ťažbu bridlicového plynu a ropy v chránených územiach SR. Ďalej na adaptáciu krajiny a spoločnosti na klimatické zmeny, zapracovanie protipovodňových plánov a programov revitalizácií krajiny do regulatívov záväzných častí územných plánov či vodný plán a vypustenie projektov s negatívnym vplyvom na kvalitu vody a krajinu. Zameriame sa aj na oživenie opustených poľnohospodárskych a priemyselných areálov, tzv. brownfieldov, transformáciu organizácii a podnikov v rezorte životného prostredia a pôdohospodárstva, presun agendy lesného hospodárstva a poľovníctva pod rezort životného prostredia. Cieľom je aj prístup verejnosti do hodnotenia programov revitalizácie krajiny, programov starostlivosti o les aj návrhov zonácie národných parkov (TANAP) a jednotný systém zverejňovania dokumentov. Zameriame sa na rozsah NATURA 2000 a dôsledky na podnikanie, na envirokriminalitu a zvýšenie účinnosti a vymáhateľnosti právnych nástrojov, envirovzdelávanie ako nástroj prevencie a akroekonomický prístup – prírodné bohatstvo a ekologické dlhy navrhneme započítať do bilancie čistého bohatstva Slovenska.
Strana zelených Slovenska
Natália Hanulíková (psychologička a líderka kandidátky): Každý očakáva, že keby boli zelení vo vláde, išli by organizovať ministerstvo životného prostredia. Ale dnes je situácia taká, že kvalitu života, krajiny a prostredia neovplyvňuje len ministerstvo životného prostredia, ale všetky ministerstvá a odbory, všetky zložky vedenia štátu: ekonomika, hospodárstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, školstvo, kultúra, sociálna politika. To všetko dokopy tvorí a ovplyvňuje život občana. Veľkým problémom vlády, či už terajšej, alebo minulých, je to, že dôsledne nepotierajú korupciu. Najväčším problémom je práve beztrestnosť najhoršieho okrádania štátu a ľudí. Žiadna kauza nebola potrestaná, peniaze neboli vrátené späť. Čiže, prvou úlohou by bolo odstrániť korupciu, tunelovanie a rozkrádanie peňazí štátu a daňových poplatníkov. Spolu s touto morálnou krízou našej spoločnosti máme i krízu environmentálnu, ktorú treba riešiť a nielen na ňu ukazovať. Páči sa nám heslo českých zelených, ktorí tvrdia že cesta z krízy je zelená.
Zelení vždy boli o krok vpredu a videli ďalej. Vyčítali nám, že sme nositeľmi zlých proroctiev, že sme tí, čo bránia pokroku a vývoju. A tak sme sa dovyvíjali do krízy, do sveta konzumu a obrovských sociálnych rozdielov, do sveta znečisteného odpadmi, s potravinami, ktoré sa nedajú nazvať jedlom, s narastajúcou chudobou, ničivými dôsledkami zmeny klímy, kde sa stráca voda z krajiny i zo studní, narastá agresivita, konflikty… Toto treba riešiť. A na všetkých úrovniach, nielen na ministerstve životného prostredia. Ale ak by sme mali stanovovať priority tu, tak by to prioritne bolo vrátiť ministerstvu odbornosť, kredit, vážnosť. Dobre vieme, že MŽP sa svojho času stalo inštitúciou, kde sa ministri i pracovníci striedali častejšie ako ročné obdobia, kde sa šetrilo odbornosťou a naše prostredie sa vydalo cestou do záhuby.
Medzi naše priority by patrilo zastavenie devastácie a drancovanie našich lesov, zmena vodnej politiky, účinný zákon o odpadoch vykonateľný v praxi, zvýšená ochrana pôdy, vody, potravín, vylúčenie geneticky modifikovaných organizmov, vhodné využívanie prírodných zdrojov, vrátane obnoviteľných, šetrenie energiami, väčšia podpora ekologickej doprave, opatrenia na adaptáciu klimatickým zmenám, podpora domácich pestovateľov a komunitou podporovaného poľnohospodárstva…
