SMER-SD
Ľubica Končalová (hovorkyňa): „Vízia a odhodlanie na ďalšie obdobie je, aby Slovensko naďalej ostalo aktívnym, konštruktívnym, zodpovedným a predvídateľným aktérom, a to tak v rámci našich spojeneckých zoskupení EÚ a NATO, ale aj na globálnej scéne. To znamená pokračovať v politike rešpektu voči medzinárodnému právu, pravidlám a partnerom, presadzovať dialóg ako nástroj riešenia problémov a aktívne presadzovať a ochraňovať záujmy Slovenskej republiky a občanov.“
#Sieť
Vladimír Bilčík (výskumný pracovník, vysokoškolský pedagóg, vedúci pracovnej skupiny strany Sieť pre medzinárodné a európske vzťahy): „V prvom rade musíme zlepšiť domáce predpoklady pre úspešné pôsobenie Slovenska vo svete. Potrebujeme investovať do vzdelania a kvalitnej štátnej správy, aby sme si udržali doterajšiu pozíciu v prvej lige Európskej únie. Chceme jednoduchší systém hospodárskej diplomacie, ktorá sa zameria na servis pre našich podnikateľov a podporí investície s vyššou pridanou hodnotou. Takisto prijmeme novú bezpečnostnú stratégiu, ktorá dá krajine základ pre koncepčný rozvoj bezpečnostných zložiek. Pri realizácii našich priorít sa plánujeme oprieť o domácu jednotu v kľúčových zahraničnopolitických otázkach a profesionalitu slovenskej diplomacie. Budeme ďalej kultivovať partnerstvá s členskými krajinami EÚ, zvlášť s vyšehradskými susedmi, partnermi v Pobaltí a na západnom Balkáne.“
KDH
Ján Figeľ (podpredseda NR SR, bývalý eurokomisár a predseda KDH): „KDH má dlhodobú víziu zahraničnej politiky Slovenska, ktorá vychádza z overených kresťanskodemokratických princípov. KDH svoju víziu priebežne modifikuje, aby efektívne reagovala na aktuálne výzvy vo svete. Pre najbližšie volebné obdobie považujeme za dôležité, aby Slovensko bolo čitateľnou a dôveryhodnou krajinou – aktívnym a zodpovedným členom EÚ a NATO. Naša krajina musí zvládnuť svoje prvé predsedníctvo EÚ. Predovšetkým budúca vláda, ale i celé politické spektrum spoločne musí urobiť všetko pre zodpovedný a pozitívny výsledok nášho predsedníctva – tak pre EÚ, ako i pre pozitívny obraz Slovenska. V tomto období bude osobitne dôležité dôsledné dodržiavanie medzinárodného práva, predchádzanie vzniku nových konfliktov a riešenie medzinárodných konfliktov, predovšetkým na Blízkom východe a na Ukrajine.
V otázke riešenia utečeneckej krízy v Európe považujeme za dôležité držať sa týchto princípov: Z dlhodobého hľadiska je potrebné riešiť predovšetkým príčiny – vojnové konflikty, chudobu (predovšetkým extrémnu), nespravodlivý medzinárodný obchod, ale aj problémy zmeny klímy. V riešení bezprostrednej situácie s náporom utečencov kvóty nepovažujeme za vhodné riešenie. Je potrebné dodržiavať platné dohody a legislatívu – predovšetkým, čo sa týka ochrany schengenských hraníc. Súčasne zdôrazňujeme, že pri riešení utečeneckého problému európske štáty musia prejavovať vzájomnú solidaritu, čiže každý štát musí prispievať podľa svojich možností. Zachovanie vzájomnej dôvery je podmienkou na akékoľvek ďalšie rozvíjanie európskeho spolužitia v rámci EÚ.
KDH ďalej presadzuje dobré vzťahy so susednými krajinami SR a užšiu hospodársku a všestrannú spoluprácu krajín V4, aktívne angažovanie sa Slovenska v rámci EÚ i OSN v otázkach porušovania ľudských práv vo svete, osobitne náboženskej slobody či obhajoby politických väzňov (napr. na Kube, v Bielorusku, kde máme dlhodobé skúsenosti a kontakty), vyvinutie iniciatívy na zabránenie genocídy kresťanov a iných náboženských skupín vo svete a prehĺbenie ekonomického rozmeru slovenskej diplomacie.“
SNS
Jaroslav Paška (europoslanec): „Základnou líniou zahraničnej politiky SR má byť politika dobrých vzťahov, budovaná na princípoch vzájomného rešpektu, konštruktívneho dialógu, založeného na rovnocenných a rovnoprávnych vzťahoch. Hlavnými nástrojmi zahraničnej politiky SR má byť rešpektovanie medzinárodného práva a medzinárodných záväzkov. Pri globálnych stretoch strategických záujmov štátov a veľmocí sa Slovenská republika musí usilovať o korektnú, vyváženú politiku, v zmysle platných medzinárodných pravidiel a vlastných národno-štátnych záujmov a nepodliehať rozličným účelovým výkladom skutočností a politickým či ekonomickým tlakom.
Základom národnej bezpečnosti SR, spokojnosti jej občanov a dobrých podmienok na všestranný rozvoj sú predovšetkým dobré vzťahy s krajinami, s ktorými SR susedí. Budovanie dobrých susedských vzťahov bude prioritou politiky SNS. V oblasti zahraničnej politiky sa bude SNS usilovať o budovanie a udržovanie dobrých priateľských vzťahov so všetkými krajinami sveta, ktoré sú zárukou bezpečnosti štátu a pokojného vývoja spoločnosti.
Za základ úspešnej regionálnej, medzinárodnej susedskej politiky považuje SNS najmä spoluprácu SR s partnermi na platforme zoskupenia V4. Dlhoročné súžitie Čechov a Slovákov v spoločnom štáte a pokojné rozdelenie federácie položilo dobrý základ pre tesnú, konštruktívnu a dlhodobú spoluprácu ich nových samostatných národných štátov s Maďarskom a Poľskom v strede Európy.
SNS bude v druhom rade podporovať rozvoj bilaterálnych vzťahov s členskými štátmi Európskej únie a NATO s cieľom maximálne zužitkovať výhody z európskej integrácie.
Slovenská republika musí podľa názoru SNS efektívne využívať svoje členstvo v Organizácii spojených národov a jej odborných zložkách pri riešení globálnych hrozieb a problémov, ktoré atakujú sociálno-ekonomickú stabilitu, mier aj bezpečnosť vo svete a svojimi dôsledkami i v SR.
Efektívnosť SR v medzinárodných vzťahoch bude SNS presadzovať zvýšením dôrazu na presnejšie definovanie záujmových oblastí a cieľov, ktoré chce SR dosiahnuť. Aj v medzinárodnom kontexte dnes potrebujeme podporovať ochranu tradičných rodinných hodnôt.
Opierajúc sa o svoje členstvo v EÚ a NATO, o unikátnu geografickú polohu, ako aj kultúrno-historické a ekonomické reálie širšieho regiónu Európy, bude SNS podporovať vytvorenie siete partnerstiev, či už na bilaterálnej, alebo multilaterálnej báze, s politicky blízkymi krajinami v regióne Eurázie s cieľom vytvorenia stabilného bezpečnostného a ekonomického prostredia, ktoré bude prospešné nielen ekonomickému rozvoju SR, ale aj jej partnerom.“
Most-Híd
Matej Kováč (hovorca): „Zahraničná a bezpečnostná politika Slovenska spočíva na dvoch pilieroch. Prvý pilier tvoria hodnoty ako sloboda, demokracia, ľudské práva, právny štát, tým druhým sú záujmy ako stabilné, bezpečné medzinárodné prostredie, spoľahlivé a predvídateľné spojenecké štruktúry a stály hospodársky a spoločenský rast. Nič z toho sa nemôže zanedbať, ani jeden z týchto dvoch pilierov nemôže byť oslabený na úkor toho druhého, politická prax pri strategickom plánovaní musí brať do úvahy špecifiká jednotlivých štátov, regiónov. Podporujeme užšie zosúladenie zahraničných a bezpečnostných politík V4, najmä v otázkach strategického významu ako budúcnosť Ukrajiny, pozícia v rámci EÚ a NATO, energetická bezpečnosť. Súlad v rámci V4 považujeme za kľúčový prvok z hľadiska pozície krajiny v rámci EÚ a NATO, resp. z hľadiska bezpečnosti nášho regiónu.
Základným pilierom európskej politiky Slovenska je snaha posunúť sa z periférie do centra. Má to dve základné podmienky; tou prvou je, aby sa hospodárstvo postupne dostalo na úroveň najrozvinutejších členských štátov Únie a aby bola naša politika voči partnerom predvídateľná. V uvedenom rámci je naše členstvo v eurozóne nielen hospodárskou otázkou, ale aj civilizačným a v širšom zmysle aj bezpečnostno-politickým rozhodnutím. Tou druhou podmienkou je, aby sme podporovali integráciu okolitých nečlenských krajín, najmä dlhodobý proces integrácie západného Balkánu a krajín Východného partnerstva. Splnenie týchto podmienok musí byť nezávislé od zloženia aktuálnej vlády, keďže ide o dlhodobé strategické smerovanie krajiny.“
SaS
Martin Klus (politológ, poslanec MsZ v Banskej Bystrici, tímlíder strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém): „SaS je presvedčená, že zahraničná politika Slovenska musí byť sebavedomá a principiálna. Založená na pozícii spoľahlivého a čitateľného partnera a spojenca, ktorý je konzistentný vo svojich postojoch a konštruktívny pri hľadaní riešení súčasných výziev. Zároveň máme povinnosť byť zásadoví v našich pozíciách voči totalitným a diktátorským režimom. Bohužiaľ, taká naša zahraničná politika pod taktovkou premiéra Fica v rozpore s úsilím rezortu diplomacie nebola. Dlhová grécka, ukrajinská či migrantská kríza priniesli ďalší nebezpečný nárast nacionalizmu a populizmu. Pribúdajú obyvatelia Európskej únie (EÚ), ktorí ju začínajú odmietať ako zlyhávajúcu inštitúciu. V tejto situácii je našou civilizačnou povinnosťou aktívne presadzovať riešenia v podobe finančnej stability a podpory liberálnej demokracie v našom regióne, ktoré podobný vývoj eliminujú. SaS bude presadzovať návrat k pôvodným zásadám a hodnotám, ktoré v minulosti prinášali členským štátom EÚ prosperitu. Medzi najdôležitejšie z nich patrili dodržiavanie medzištátnych zmlúv, právo veta a daňová suverenita.
Dôležité sú tiež znižovanie zbytočnej regulácie zo strany EÚ, zrovnoprávnenie všetkých členských štátov v oblasti poľnohospodárstva a služieb, ako aj presadzovanie nových a prísnejších automatických sankcií pre európskych hriešnikov. SaS mieni osobitnú pozornosť venovať procesom hospodárskej diplomacie, aktívnej mediačnej úlohe pri stabilizácii demokratizačných procesov v nestabilných krajinách či podpore trvalo udržateľnej ochrany životného prostredia. Znižovanie závislosti od Ruskej federácie a podpora alternatívnych energetických projektov zameraných na diverzifikáciu musí byť tiež v strategickom záujme slovenskej diplomacie. Takej, ktorú budeme môcť nazvať modernou. Modernou aj preto, lebo jej základnými východiskami budú apolitickosť, odbornosť a aktívna spolupráca so zastupiteľskými úradmi ostatných krajín EÚ. Výsledkom bude o. i. zlepšenie služieb slovenským občanom krátkodobo, ale aj dlhodobo sa nachádzajúcim v zahraničí či zintenzívnenie kontaktov so slovenskými krajanskými organizáciami a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.“
SMK
Helena Fialová (tlačová tajomníčka): „Bilancia uplynulých dvanásť rokov ukazuje, že pre Slovensko dnes reálne neexistuje lepšia alternatíva ako Európska únia. EÚ však potrebuje reformy, keďže nie je schopná efektívne riešiť nové a vážne výzvy (napr. účinky finančno-ekonomickej krízy, kríza na Ukrajine, migrantská kríza). V rámci reforiem sa musí zachovať rozhodujúci vplyv vlád členských krajín. Ďalšie prenesenie kompetencií členských štátov na EÚ sa musí zakladať na praktických, strategických výhodách, a nie na doktrinárskych, ideologických uváženiach. Treba sa vyhnúť bezbrehému ‚vyrábaniu právnych predpisov'. Treba predísť vytvoreniu tzv. ‚dvojrýchlostnej Európy'.
Sme za to, aby krajiny vyšehradskej spolupráce hľadali možnosti spolupráce aj v ďalších oblastiach. Sme presvedčení, že vyšehradská spolupráca, podobne ako ďalšie regionálne spolupráce v Európe (BENELUX, Severská rada ministrov), ani s markantnejším obsahom by nepredstavovala paralelnú integračnú výzvu pre EÚ.
Sme za to, aby sa NATO angažovalo v strednej Európe len do miery skutočnej hrozby pre jeho členské štáty a v otázke rozšírenia aliancie sme za uváženú aplikáciu politiky ‚otvorených dverí'.
Sme za dôslednú reformu susedskej politiky EÚ, ktorá bude umožňovať pružnejšiu spoluprácu rešpektujúcu odlišnosti a zvolené smery jednotlivých partnerských krajín. Integračné snahy Ukrajiny do Európskej únie podporujeme, ale to je reálne len v dlhšom časovom horizonte.“
