Ako Schwerdtfeger píše, vzostup arabských prisťahovaleckých gangov začal v súvislosti s ekonomickým prepadom mesta po roku 1993, kedy boli uzavreté oceliarne Krupp. „Nezamestnanosť razom vzrástla a mnoho tunajších obyvateľov sa odsťahovalo preč. Využili to početné libanonské, kurdské, iracké a turecké rodiny, ktoré si teraz konkurujú v ilegálnom biznise. Vo vzduchu doslova lietajú milióny eur, ale polícia nie je schopná vystopovať ich pôvod.“
Rodinné klany s koreňmi v krajinách Blízkeho východu dnes ovládajú najmä štvrte Laar, Hochfeld a Marxloh, kde tvoria prisťahovalci podľa odhadov viac ako 60 % populácie. „Jednotlivé rodinné gangy súperia medzi sebou, ale aj napriek preukázateľnej trestnej činnosti nie sú úrady schopné deportovať ich späť do ich materských krajín. Polícia tvrdí, že deportácie zlyhávajú najmä pre neplatné pasy tunajších kriminálnikov,“ píše Schwerdtfeger.
Rovnako ako v každej inej no-go zóne v Európe aj v Marxloh neuznávajú miestne arabské rodinné klany nemecké zákony, ale skôr svoje „zákony cti“, v rámci ktorých je tvrdo trestaná každá urážka danej rodiny konkurenčným rodinným klanom. „Ich príslušníci však ohrozujú nielen sami seba, ale dokonca aj strážcov zákona. Pred tromi rokmi sa vyhrážal šéf jedného z gangov policajtovi, že ho zabije, pretože si dovolil proti nemu začať vyšetrovanie v oblasti dopravných priestupkov.“
Policajti nie sú schopní nárast kriminality zvládnuť vlastnými silami a v boji proti zločinu im od vlaňajšieho augusta pomáhajú špeciálne jednotky. Denník Rheinische Post získal internú policajnú správu, ktorá sa venuje práve štvrti Marxloh. Okrem iného z nej vyplýva, že aj samotní policajti sa zdráhajú túto štvrť označovať ako „no-go zónu“, ale píšu o problémových častiach štvrte ako o „hot spotoch“. Najmä okolo polnoci sa vôbec neodporúča vychádzať von na ulicu.
Ale aj bez policajných správ si je miestna biela populácia tejto skutočnosti vedomá a do istých kútov svojej štvrte radšej vôbec nechodí. „Večer a v nočných hodinách sa tieto oblasti stávajú nebezpečným miestom a terčom násilných útokov sa tu stávajú aj záchranári, hasiči a policajti. Schopnosť štátu zaručiť v týchto oblastiach verejný poriadok je značne narušená,“ pripúšťa bezpečnostný expert z CDU Gregor Golland, ktorý sa ani nevyhýba označeniu týchto miest za no-go zóny.
„Človek sa až zdráha veriť tomu, čo sa môže diať v nemeckých mestách. Vydieranie, vraždy a ďalšia trestná činnosť sa uskutočňujú mimoriadne brutálnymi spôsobmi. Obete sa však vo väčšine prípadov obávajú zveriť do rúk polície. Bohužiaľ sa nejaví ako reálne, že by sa tunajšia situácia mohla v najbližšom čase zlepšiť, a to najmä vzhľadom na zvyšujúci sa podiel prisťahovalcov. Policajti sa skôr domnievajú, že všetko sa bude ešte zhoršovať. Na záver stačí dodať, že 80 % až 95 % problémových žiakov má prisťahovalecké korene.“
