Politik Götz Frömming dostal od britskej spravodajskej televízie možnosť hovoriť s Anasom Modamanim, pôvodom zo Sýrie. Toho preslávila na sociálnych sieťach fotka s nemeckou kancelárkou a ešte jedna, pre neho menej príjemná skutočnosť. Utečenec, ktorý sa stretol s Angelou Merkelovou a urobil si s ňou „selfí“, totiž žaloval Facebook, aby dosiahol vymazanie fotiek, na ktorých ho označili za teroristu z vianočných trhov v Berlíne. Išlo totiž o falošné správy.
Mladý Sýrčan, ktorý sa prisťahoval do Nemecka a domov sa podľa vlastných slov vrátiť nemieni, súd v Nemecku prehral a svoje nedosiahol. Teraz sa teší na to, že už v októbri začne platiť zákon, ktorý by mal prinútiť sociálne siete, aby ráznejšie pristupovali k vymazávaniu falošných správ, nenávistných komentárov (hate speach) a obsahu.
Strana AfD, za ktorú v nadchádzajúcich parlamentných voľbách kandiduje Götz Frömming, je však rázne proti takémuto zákonu. Alternatíva pre Nemecko tvrdí, že niečo také bude obmedzovať slobodu prejavu a chce po vstupe do parlamentu spolu s ďalšími stranami presadiť vytvorenie vyšetrovacej komisie, ktorá by tento krok preverila z právneho hľadiska.
Ultrapravicového politika a azda najznámejšieho sýrskeho utečenca v Nemecku posadila BBC vedľa seba na lavičke v parku, aby si muži vyjasnili svoje postoje k súčasnému dianu okolo nenávistných vyjadrení na internete.
Aby Nemecko zostalo Nemeckom…
Aj v súčasnosti majú sociálne siete platné pravidlá na boj proti nenávistnému obsahu, ale Merkelovej blok chce, aby boli podmienky prísnejšie a vyhráža sa mastnými pokutami prevádzakovateľom týchto internetových platforiem.
„Mojím cieľom je, aby Nemecko zostalo Nemeckom,“ vraví Frömming v úvode krátkeho videa.
Podobne ako Modamani, ktorého na sieti falošne vinili, že je terorista, má s nenávisťou svoje skúsenosti aj Frömming. Ako sa píše v titulkoch k videu, svoje predvolebné bilbordy pre istotu vyvesoval v noci, aby sa vyhol obťažovaniu zo strany odporcov AfD. Tých je v Nemecku viac než dosť, ale ani priaznivcov nie je málo. Strana mala podľa predvolebných prieskumov podporu 11 percent nemeckých voličov.
„Noví Nemci? Vieme si ich urobiť sami,“ píše sa na jednom za predvolebných pútačov AfD pri fotografii tehotnej matky. Nájdu sa však aj trochu tvrdšie odkazy, evidentne smerované proti moslimom v Nemecku. „Burka? Zostanem radšej pri burgundskom,“ znie slogan na bilborde so skupinkou žien s pohármi vína vo vinohrade.
Odkazy antiimigračnej politickej strany na plagátoch pred voľbami sú však nič v porovnaní s tým, čo si priznivci AfD dovolia napísať na internete. Od výzvy na „pustenie plynu“ pre migrantov, ktorú BBC na Frömminga vytiahla, sa politik AfD dištancoval. Odmietol to však urobiť v prípade iného komentára, v ktorom ktosi tvrdil, že „oni chcú oslabiť ťažko pracujúcich Nemcov a geneticky ich vymeniť“.
„Demokracia nie je o tom, že sa píše a uverejňuje len to, čo sa vám páči. Ľudia majú právo mať iný názor a mali by mať možnosť ho prejaviť,“ tvrdí Frömming. AfD je proti zákonu Merkelovej vlády, ktorý nariaďuje prevádzkovateľom sociálnych sietí vymazať nenávistný obsah do 24 hodín. Inak budú čeliť pokutám niekoľkých miliónov eur.
Najznámejší Sýrčan v Nemecku
Na rozdiel od AfD a jej prívržencov sa Anas Modamani teší na to, že bude platiť zákon, ktorý prinúti sociálne siete konať rýchlejšie v prípade šírenia nenávisti. Na to totiž doplatil, pretože ho označili za človeka, ktorý na vianočných trhoch v Berlíne spáchal teroristický útok. Napriek tomu, že to nebola pravda, rozbehla sa jeho fotka nielen po sociálnych sieťach, ale objavila sa aj v médiách.
„Tento nový zákon môže byť na jednej strane dobrý nápad pre prípady, ako je ten tvoj,“ uznáva Frömming po stretnutí s mladým Sýrčanom. Nasleduje však dôležitý dovetok. „Ale stále mám problém s týmto zákonom spolu s ďalšími, ako je strana Ľavica (die Linke) alebo niektoré médiá, lebo je tu riziko, že toho bude Facebookom zmazaného priveľa a že sa ľudia začnú báť písať slobodne, čo si myslia,“ zdôvodňuje kandidát AfD obavy odporcov zákona.
Modamani má na toto úplne iný názor. „Môj názor je taký, že je v poriadku vymazať nejaké normálne (facebookové) statusy spolu s falošnými správami, pretože som sám videl ten efekt falošných správ v mojej vlasti. Keď sa vojna začala, kolovalo na Facebooku množstvo falošných správ,“ vysvetľuje mladík.
Falošné správy a realita
Sýrčan, ktorý utiekol do Nemecka pred konfliktom, vysvetľuje, že žil vo vojnou zmietanej krajine päť rokov a dennodenne videl, ako na Sýriu dopadajú bomby. Ani takýto argument však Frömminga nepresvedčil.
„Tvrdíme, že Nemecko nemôže prijať všetkých. Mnohí ani nie sú utečenci a prichádzajú aj ďalší z Afriky, a väčšina chce ísť do Nemecka, ale v EÚ je 28 krajín,“ objasňuje politik postoj AfD.
Modamani argumentuje, že ostatné krajiny sa teraz obávajú utečencov práve preto, že na sieti koluje množstvo falošných správ. Ani s tým však u člena AfD neuspeje. „Žiaľ, sú tu skutočné útoky, v ktorých boli útočníkmi utečenci a ľudia v Poľsku, Slovensku a Českej republike tiež čítali tieto správy. Jeden útok je viac než dosť. Mali sme tu prípad, keď Tunisan narazil dodávkou do ľudí na vianočných trhoch,“ vraví na videu Frömming.
Práve za útočníka na vianočné trhy označili Modamaniho ľudia na internete a spustili tým lavínu falošných správ. Mladého Sýrčana teraz zaujíma jediné. „Kto potrestá ľudí, ktorí to (o mne) povedali?“ pýta sa.
Záznam zo stretnutia krajne pravicového politika a sýrskeho utečenca videlo päť dní od uverejnenia viac ako 1,3 milióna používateľov Facebooku.
- Reklama -
