Viac ako štvorminútové video natočil náhodný okoloidúci a zo záberov je jasné, že do Rakúska prichádzajú z krajín Blízkeho východu a Afriky nielen budúci inžinieri a vedci, ale aj performeri a zabávači. Mladý muž arabského vzhľadu najprv máva rukami a snaží sa pomocou vopred dôkladne nacvičenej zostavy zastaviť električku. Po niekoľkých sekundách sa mu to skutočne darí a vodič zastavuje. Hoci treba dodať, že kvôli väčšej intenzite svojho zámeru si muž líha na koľaje.
Ďalších dvadsať sekúnd predvádza umelec druhú časť svojej zostavy priamo na zemi. Najskôr nehybne leží na chrbte a pravdepodobne simuluje s cieľom umocniť umelecký zážitok svoju smrť. Potom však náhle nastáva jeho zmŕtvychvstanie a on sa otáča na brucho. Chvíľu pozoruje dianie okolo seba a následne váľa v prvotriednej kvalite sudy priamo k električke. Jeho umelecký program v tejto chvíli graduje a rozorvaný umelec začne búšiť a kopať do kabíny, kde sedí nechápajúci vodič.
Svoje vzrušené gestá sprevádza nezrozumiteľnými, ale emotívne ladenými výkrikmi, ktoré pomáhajú aj voči umeniu vlažnému publiku pochopiť, čo sa práve odohráva v jeho duši. Potom vyskakuje späť na nohy a kričí niečo o Alahovi. V tejto chvíli je už jeho prejav o trochu radostnejší a naznačuje, že umelec ešte nestratil všetku nádej. Muž ladnými krokmi, ktoré pripomínajú Vlastimila Harapesa v časoch jeho najväčšej slávy, pobehne asi päťdesiat metrov pred električku, kde máva rukami a tlieska.
Je len chybou neuvedomelého viedenského publika, že nedokáže snahu moslimského utečenca náležite oceniť. Väčšinu okoloidúcich mužovo životné vystúpenie skutočne neohromuje a ide si ďalej svojou cestou. Ťažko povedať, či je hlavným dôvodom ich latentná islamofóbia alebo len obyčajné nepochopenie jeho umeleckých zámerov. Mladý preformer sa však nevzdáva a v snahe získať si ich pozornosť sa odhodláva na ďalšiu prekvapivú kreáciu.
Povzbudený klaksónmi sa vrhá priamo do križovatky, kde naznačí pohyb doľava a potom sa prekvapivo vrhá doprava, kde s neuveriteľnou ľahkosťou naskakuje na práve zastavujúce vozidlo. Jeho pohyb pripomína klasický skok „na pupkáča“ do vody. Ďalších pár sekúnd muž zotrváva vo svojej pozícii prilepený na čelné sklo a karosériu, než k nemu prichádzajú nadšení diváci a snažia sa ho obdivne dotýkať, a tak získať aspoň časť jeho obdivuhodnej energie a elánu z pohybu.
Ďalšie mužovo vystúpenie je oslavou ľudského ducha a slobody. Muž si vyzlieka svoje šaty a pritom je neustále v pohybe. Teraz už je úplne jasné, kto vládne rušnej viedenskej križovatke. Ale to ešte ani zďaleka nie je všetko. Muž sa náhle rozbieha smerom k električke a obratne sa šplhá hore k trolejovému vedeniu. V tejto chvíli zažíva mladý umelec skutočne triumf ducha a absolútne si podmaňuje svoje publikum. Chvíľu sa pohráva s vedením a potom sa kotúľa späť na zem, kde je doslova zasypaný vernými fanúšikmi.
autor: Josef Provazník
