Najmenej 75-tisíc ľudí vyšlo v utorok do ulíc francúzskeho hlavného mesta, aby sa postavili na odpor plánom vlády zmeniť pracovné podmienky. Nepokoje vyvoláva už mesiace reforma, ktorá by umožnila zamestnávateľom jednoduchšie prepúšťať ľudí a okresávať mzdy. Protesty sa na niektorých miestach Paríža zmenili v boje s políciou. Vzduchom lietali delobuchy, dlažobné kocky aj granáty so slzotvorným plynom, zatiaľ čo horná komora parlamentu rokovala o zmenách zákonníka práce.
Pri brutálnych stretoch medzi mužmi zákona a protestujúcimi utrpelo zranenia 40 ľudí. Väčšinou išlo o policajtov. Po nepokojoch skončilo na výsluchu 58 výtržníkov. Polícia tvrdí, že počas protestov v dave zachytila niekoľko stoviek maskovaných mužov, ktorí hádzali po policajtoch všetko, čo im prišlo pod ruku, rozbíjali výklady obchodov a ničili verejný majetok. Počas protestov zhorelo aj niekoľko áut.
Zatvorená bola Eiffelova veža, lebo k štrajkujúcim odborárom, študentom a ultraľavičiarom sa pridali aj zamestnanci tejto najznámejšej turistickej atrakcie v Paríži.
V uplynulých týždňoch sa podľa BBC do štrajkov a protestov zapojilo viac ako jeden milión 300-tisíc odborárov. Polícia a vláda však udávajú oveľa nižšie čísla. Podľa oficiálnych štatistík francúzskej polície sa do protestných akcií proti reforme pracovného trhu zapojilo približne 125-tisíc ľudí. Momentálne štrajkujú železničiari a taxikári, čím značne komplikujú dopravu.
Davy nespokojných zamestnancov a študentov pochodovali z juhuvýchodnej časti Paríža k známej Invalidovni, ktorá je tiež obľúbeným cieľom turistov. Náhoda nie je ani to, že odborári si protest naplánovali v čase, keď sa vo francúzskych mestách hrajú zápasy futbalového šampionátu Euro 2016.
Prečo Francúzi protestujú?
Šéf francúzskeho rezortu vnútra Bernard Cazeneuve uviedol, že sa už ďalej nemôže pozerať na útoky proti policajtom. Podľa ministra by v sebe „mali protestujúci nájsť kúsok ľudskosti, tolerancie a rešpektu“. Podobne búrlivé protesty zachvátili Paríži už v marci, keď o reforme začali poslanci rokovať. Všetko vyvrcholilo do obrovskej demonštrácie posledný marcový deň, keď v mestách po celom Francúzsku vyšlo do ulíc takmer pol milióna ľudí.
Súčasťou zmien, ktoré prerokúva horná komora francúzskeho parlamentu, je aj návrh na zmenu pracovného času. Tridsaťpäťhodinový pracovný týždeň zostáva síce v platnosti, ale ide iba o priemer. Zamestnávatelia môžu s odborovými zväzmi vyjednať viac alebo menej odpracovaných hodín týždenne, ale maximum bude 46-hodín.
Zmeny v počte pracovných hodín, ktoré budú závisieť od dohody medzi odborármi a zamestnávateľom, nie sú jediné, čo ľudí ženie mesiace do ulíc. Francúzom sa nepáči ani to, že podľa reformy by mali firmy väčšie právomoci pri znižovaní platov.
Najväčším tŕňom v oku protestujúcich odborárov je plánovaná zmena, ktorá umožní jednoduchšie prepúšťanie. Vláda pritom dúfa, že práve tento krok by mohol zvýšiť zamestnanosť. Myšlienka je taká, že firmy by podľa francúzskeho kabinetu nabrali viac zamestnancov, keby vedeli, že ich môžu ľahko prepustiť v prípade nepriaznivých trhových podmienok a poklesu výroby.
Okrem spomínaných opatrení chce francúzska vláda siahnuť zamestnancom aj na ich voľno. Podľa novely zákonníka práce majú mať zamestnávatelia viac voľnosti pri určovaní dĺžky materskej dovolenky či počtu voľných dní, na ktoré má zamestnanec ročne nárok. V súčasnosti sú tieto výhody vo Francúzsku veľmi prísne chránené zákonom.
- Reklama -
