Lorenc svoju reč uviedol tým, že našiel poznámky z leta 1989. Mali byť tri varianty rozvoja od roku 1990 až do roku 2010. Prvý variant predstavoval posilnenie doterajšieho vývoja, ktoré bolo podľa Lorenca protipokrokové a opierajúce sa o konzervatívne sily, ďalší (pesimistický) bol návrat ku kapitalistickému poriadku a tretí vykonať reformy. Cieľom analýzy bolo podľa jeho slov odpovedať si, v čom v druhej polovici osemdesiatych rokov bola sila a slabiny existujúceho socialistického systému. Podľa nej bol najväčšou výhodou socialistického systému jeho potenciál a nevýhodou neschopnosť tento potenciál využiť. Nevyhnutná vraj bola aj decentralizácia ekonomiky, zmena rovnostárskeho pohľadu a spolupráca v Európe. Reformy vraj boli navrhované, ale neprijímané. A tiež chýbal dialóg. „Bolo treba ľuďom vysvetľovať. Možnože by verili, možnože by neverili. Ale v každom prípade ten dialóg veľmi chýbal,“ povedal bývalý prvý námestník federálneho ministra vnútra.
„Otázkou je, či systém mohol pokračovať a či reforma mohla priniesť výsledok,“ dodal Lorenc. Podľa neho bola ideálna možnosť vykonať reformu v roku 1968, keď boli Američania zamestnaní vo Vietname a autorita strany bola vďaka Dubčekovi vysoká. Ale ešte v roku 1986 bolo podľa prieskumu presvedčených o socializme 75 % občanov, v novembri 1989 to bolo ešte stále 45 %, uviedol Lorenc. Prehodnotenie roku 1968 bolo podľa neho potrebné, ale nedošlo k nemu vzhľadom na to, že vedenie ÚV KSČ nebolo zvyknuté konať na vlastnú päsť a z Moskvy žiadne príkazy nechodili. Politický potenciál bol vraj premrhaný a ľudia neverili, že politické vedenie chce a vie, ako urobiť zmeny.
autor: kas
