VIDEO Dlažobné kocky vo Viskupičovej kaviarni. Trnava sa zmenila na vojnovú zónu a schytal to poslancov podnik

    0
    Jozef Viskupič, OĽaNO (Autor: SITA)

    Poslanec za Obyčajných ľudí Jozef „Jofo“ Viskupič, ako píše vo svojom blogu, si chcel včera uctiť pamiatku nevyšetrenej vraždy Róberta Remiáša a v pokoji sa vrátiť za rodinou. Tieto plány mu ale prekazil malý futbalový sviatok, ktorý vypukol v Trnave.

    „Telefonát jednej vystrašenej ženy, mojej ženy, ktorá mi s plačom oznámila, že rodinnú kaviareň navštívila hliadkabezkrkých pseudofanúšikov a v priamom prenose sa v nej rozohrala bitka dvoch táborov, ktoré narazili na seba náhodne – alebo bolo to všetko naplánované a bol to ich úmysel? To, čo sme už vyše 10 rokov v Trnave nemali, sa opäť vrátilo,“ píše „Jofo“ v blogu. Dodáva, že pomocou tohto textu sa občanom neprihovára ako poslanec NR SR, ale ako obyčajný človek, ktorý z tejto situácie zostal zhrozený, nahnevaný, ale hlavne bezmocný.

    „Pýtam sa preto, ako je možné, že takéto niečo sa deje a bude diať, pokiaľ sa niekomu niečo nestane? Ako je možné, že ľudia, ktorí vidia, že ich obsluhuje tehotná čašníčka, hádžu do kaviarne dlažobné kocky? Ako je možné, že toto opäť máme tu?“ pohoršuje sa poslanec. Viskupič ďalej v texte pokračuje v opise včerajšieho konfliktu. „To, že sa ženy vrátane jednej tehotnej a pracovníci kaviarne ocitli uprostred paľby dlažobných kociek medzi dvoma tábormi zradikalizovaných chlapov, nie je v poriadku. Slušnosť v tomto prípade doslovne absentovala a 60 neslušných ľudí sa vybúrilo na kaviarni, ktorá patrila medzi tie najkľudnejšie a najtichšie v Trnave,“ pohoršuje sa.

    Viskupič vo videu neskrýva pohoršenie nad správaním futbalových fanúšikov. Zdroj: Facebook/Jozef Jofo Viskupič

    Poslanec tak v závere blogu priznáva, že urobí všetko pre to, aby extrémizmus stopol v jeho zárodku a už nikdy viac sa nestal prípad podobný tomu zo včerajšej Trnavy. „Nemôže sa stať, že naša spoločnosť nebude hovoriť, a nevytvárať verejný priestor, kde sa o týchto problémoch, ktoré zasiahli naše rodiny, nehovorí. Treba vytvoriť jasnú líniu toho, čo je miera prijateľnosti pre spoločnosť a pre štát a čo nie je. Treba si jasne stanoviť, čo sú bariéry, ktoré sú prípustné, a čo už je za čiarou a mierou únosnosti,“ píše na záver.

    - Reklama -