VIDEO Bordel v Iráne. Hrozí konflikt podobný Sýrii?

    0
    Protesty v Iráne (Autor: TASR)
    V Iráne vyšli do ulíc tisícky ľudí a reakcia na protesty bola zo strany režimu podľa očakávaní tvrdá. Stovky ľudí polícia zatkla, keď sa výnimočne opovážili vyjadriť nespokojnosť s režimom. Naposledy sa niečo také stalo v roku 2009, keď po prezidentských voľbách, ktoré vyhral Mahmud Ahmadinedžád, vypukla takzvaná „zelená revolúcia“. Vtedy proti výsledkom volieb protestovali milióny ľudí po celej krajine a demonštrácie boli tvrdo potlačené týždeň po ich začiatku. 
     
    Dôvody na protest sú tentoraz v Iráne iné ako pred ôsmimi rokmi. Spočiatku sa začali ako lokálne pochody obyvateľov nespokojných s ekonomickou situáciou, ktorá sa v krajine pre bežných ľudí nezlepšila ani po zrušení niektorých sankcií na základe dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015. 
     
    Na sociálnych sieťach sa objavilo viacero záznamov od údajných svedkov, ktorí tvrdia, že polícia po protestujúcich strieľala ostrými nábojmi. Správy z 2. januára hovoria najmenej o dvadsiatich dvoch obetiach na životoch. Polícia zatkla vyše 450 ľudí. 
     

    Protesty sa začali posledný týždeň minulého roka v meste Mašad, ktoré je najposvätnejšie a zároveň druhé najväčšie v Iráne. Dôvod bol prostý. Inflácia je vysoká, ceny základných potravín a tovarov dennej spotreby rastú raketovou rýchlosťou a ľudia už nevydržali
     
    Zlá ekonomická situácia však nie je v Iráne ničím novým. Pre obyčajných ľudí sa nezlepšila ani po roku 2015, keď Teherán uzavrel dohodu so šiestimi svetovými mocnosťami. V dohode sa islamská republika zaviazala, že obmedzí obohacovanie uránu výmenou za uvoľnenie niektorých sankcií. Ekonomika krajiny sa síce zlepšila, ale medzi ľuďmi narastá nespokojnosť s tým, že sa k nim tieto zlepšenia nedostávajú a neprejavujú sa v ich každodennom živote. 
     
    Analytik Juraj Krupa pre Parlamentné listy uviedol, že za zlou ekonomickou situáciou je aj nemalá finančná a vojenská podpora, ktorú poskytuje Irán spojencom na Blízkom východe, ako aj modernizácia armády. Sú tu však aj ďalšie dôvody. „Pôrodnosť je veľká a pracovných možností je málo. K tomu tradicionalistický spôsob života. Po takmer 40 rokoch režimu sú ľudia už frustrovaní,“ povedal.
     

    Podľa analytika a bezpečnostného experta Lukáša Visingra je na súčasných protestoch zvláštne to, že sú mierené aj proti iránskemu prezidentovi Hassanovi Rúhanímu. „Ahmadinedžád bol úplne mimo. Rúhaní je, predpokladám, aspoň trošku racionálny človek a označovať ho za diktátora a protestovať proti nemu je podľa mňa preto zvláštne,“ povedal Visingr pre Parlamentné listy. 
     
    Prezident Rúhaní sa vyjadril, že úrady musia počúvať požiadavky ľudí. To je v duchu jeho politiky, ktorá je vnímaná ako proreformná a rozhodne umiernenejšia ako v prípade jeho predchodcu Mahmuda Ahmadinedžáda. Rúhaní dodal, že ľudia majú síce právo protestovať, ale odsúdil pritom násilie a ničenie verejného majetku. 
     
    Cez víkend sa v Teheráne konali aj protesty na podporu režimu a iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Chamejního. Ten z nepokojov viní nepriateľov Iránu, ktorých síce priamo nemenuje, ale je jasné, kam tým mieri. „V uplynulých dňoch nepriatelia Iránu použili rôzne nástroje vrátane peňazí, zbraní, politiky a spravodajských služieb, aby spôsobili problémy v (Iránskej) islamskej republike,“ cituje z oficiálneho vyjadrenia najvyššieho iránskeho duchovného vodcu BBC
     

    Podľa Lukáša Visingra nebude s Iránom rozumná reč, pokiaľ sa z neho nestane sekulárny štát a hlavné slovo bude mať stále hlavný ajatolláh, ktorý je najvyššou duchovnou autoritou v islamskej republike. V tejto súvislosti Visingr pre PL uviedol, že dovoliť zvrhnutie šacha Rézu Páhlavího počas iránskej revolúcie v roku 1979 bolo najväčšou chybou Spojených štátov na Blízkom východe.
     
    Kým počas vyše 30-ročnej vlády Rézu Páhlavího bol Irán spojencom Izraela aj Západu, dnes je situácia opačná. Visingr v tejto súvislosti pripomína málo známy fakt, že Irán dodnes využíva niektoré izraelské technológie. 

    Sýrsky scenár nehrozí

    V Iráne podľa Visingra nehrozí, že by vypukol konflikt podobný tomu, ktorý sa v roku 2014 začal v Sýrii. „V Iráne nejde až tak o náboženské rozdiely alebo o poňatie štátu v zmysle sekulárne verzus teokratické. V Iráne je problém s národnosťami. Vyše tretina obyvateľov Iránu nie sú Peržania. Žijú tam početné menšiny,“ zdôrazňuje český analytik. 
     
    S tým, že vypuknutie konfliktu podobného tomu v Sýrii v Iráne nehrozí, súhlasí aj analytik Slovenského inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Juraj Krupa. 
     
    „Niečo ako v Sýrii nehrozí. Aby došlo k zásadným zmenám, muselo by dôjsť k ďalšej revolúcii ako v 1979, ale pochybujem, že štát by to nemal pod kontrolou. Treba si uvedomiť, že v Iráne je diktatúra s teokratickými prvkami. Spoločnosť je tam pod kontrolou, kvantum ľudí pracuje pre tajné služby, ktorých je tam X, čiže štát má prehľad, čo sa v spoločnosti deje. Takéto spontánne prejavy sa môžu javiť hocikde, ale nemyslím si, že by to ohrozilo politické zriadenie v Iráne,“ povedal Krupa pre PL.

    Reakcia zahraničia

    Na udalosti v Iráne reagoval prezident Spojených štátov Donald Trump na jeho obľúbenej sociálnej sieti Twitter, kde napísal, že Irán zlyháva na všetkých úrovniach a je preto podľa neho čas na zmenu. V ďalšom z twítov k tejto téme Trump dodal, že ľudia už zrejme nemohli zniesť, ako sa ich peniaze míňajú na podporu terorizmu.
     
    Reagovalo už aj Francúzsko. Prezident Emmanuel Macron vyjadril prostredníctvom svojej kancelárie znepokojenie nad počtom obetí y po telefóne vyzval iránskeho prezidenta Rúhaního, aby boli zásahy proti protestujúcim zdržanlivé a miernejšie. „Základné práva, vrátane slobody prejavu a slobody demonštrovať, musia byť rešpektované,“ povedal Macron. 
     
    Na výzvy z Paríža odpovedal Irán stručne a jasne. Prezident Rúhaní požiadal Macrona, aby zakročil proti iránskej exilovej opozičnej skupine Mujahedin-e Khalq (Ľudová organizácia Mudžahedínov Iránu), ktorú iránska hlava štátu viní z podnecovania protestov v Iráne.
     

     

    - Reklama -