Ocenil, aký priestor mu po jeho smrti poskytli médiá, no na druhej strane chcel poukázať na to, že v tejto chvíli akoby si niektorí politici chceli vybaviť aj svoje účty s HZDS a jeho predsedom. “Tá pocta, ktorá sa mu dostala, je zároveň popretím toho, povedzme obdobia mečiarizmu, alebo možno aj politickej vlády Mečiara. To sa stalo prvýkrát. Premiér Fico povedal, že Mečiarove amnestie sú morálny suterén, ale až v tejto chvíli tou veľkou poctou, tým štátnym pohrebom, ktorý bude veľkolepý, sa stavia nejakým spôsobom aj k tomu obdobiu mečiarizmu,” uviedol Mikloško.
Posledný federálny premiér Jan Stráský je presvedčený o tom, že v roku 1992 pri rozdeľovaní republiky mali všetci strach, ako to dopadne. Michal Kováč podľa neho patril medzi tých, ktorý mali taktiež ten strach, ale dokázal s ním zaobchádzať racionálne a hlavne sa postaviť na tú stranu, ktorá ten strach riešila a neprepadla mu.
“Pán Kováč patril medzi tých, ktorý to pochopili počas niekoľkomesačného procesu, pochopil to veľmi rýchlo. Veľmi aktívne prispel k tomu, že môžeme dnes po rokoch povedať, že české a slovenské vzťahy sú najlepšie, aké kedy boli, čím sme si v tom roku 1992 nemohli byť takí istí,” povedal Stráský.
Jozef Moravčík, bývalý slovenský premiér, ktorého vláda nastúpila v roku 1994, si spomína na exprezidenta Kováča ako na citlivého a uvážlivého človeka. “Tieto svoje charakteristické vlastnosti pre neho, ako pre osobnosť, potom prenášal do politiky. A v politike potom predstavoval taký stabilizujúci prvok. Na neho bolo možné sa vždy spoľahnúť. Nebol príliš váhavý, bol rozhodný a išiel za svojím cieľom veľmi dôrazne,” spomína si Moravčík. Dodal, že bol spôsobilý taktiež robiť rozumné kompromisy.
