Dlhmi zaťažený Libanon sužuje najhoršia ekonomická situácia od občianskej vojny z rokov 1975 – 1990, pričom ju momentálne znásobuje aj obmedzenie pohybu obyvateľstva v súvislosti s pandémiou nového druhu koronavírusu.
Počas demonštrácie došlo aj k násilnostiam, keď sa stúpenci hnutia Hizballáh dostali do konfliktu s niekoľkými protestujúcimi, ktorí žiadali, aby sa táto Iránom podporovaná šiitská skupina odzbrojila, informuje tlačová agentúra AFP.
Hizballáh je jedinou skupinou, ktorá si po skončení občianskej vojny ponechala zbrane, čo politicky výrazne rozdeľuje libanonskú spoločnosť.
Stúpenci a odporcovia Hizballáhu hádzali po sebe kamene, museli preto zasiahnuť armádne zložky. Zranenia utrpelo 37 ľudí.
Libanonom v uplynulých rokoch otriaslo viacero politických kríz.
Ekonomický prepad vyvolal vlani v októbri bezprecedentné masové protesty, ktoré prinútili vládu odstúpiť. Vo februári parlament schválil nový kabinet pod vedením premiéra Hasana Dijába.
Nová vláda dostala za úlohu zaviesť reformy a bojovať proti korupcii, ale značná časť obyvateľstva považuje jej kroky za zlyhanie.
Podľa vládnych odhadov je nezamestnaných viac než 35 percent Libanončanov, zatiaľ čo chudoba postihla vyše 45 percent populácie.
