Ministerstvo podľa agentúry DPA oznámilo, že na základe sčítania takmer 100 percent odovzdaných hlasov sa Rúhání presadil so ziskom 58 percent voči svojmu hlavnému súperovi, konzervatívnemu duchovnému Ebráhímovi Raísímu.
Námestník ministra vnútra a šéf volebnej komisie Alí Asghar Ahmadí predtým informoval, že k volebným urnám sa dostavilo vyše 40 miliónov Iráncov, čo predstavuje účasť nad 70 percent.
Piatkové voľby boli označované aj za referendum o Rúháního reformistickom kurze a otváraní sa krajiny voči svetu, najmä Západu. Išlo o prvé voľby v Iráne od uzavretia prelomovej jadrovej dohody medzi islamskou republikou a svetovými veľmocami v roku 2015.
Pred volebnými miestnosťami sa často tvorili dlhé zástupy a ľudia čakali niekoľko hodín na odovzdanie hlasovacieho lístka. Príslušné úrady predĺžili čas hlasovania najmenej trikrát.
Rúhání (68), ktorý sa ujal prezidentského úradu na základe prísľubu, že otvorí Irán svetu a poskytne jeho obyvateľom väčšiu domácu slobodu, čelil nečakane tvrdej kampani zo strany Raísího, chránenca najvyššieho duchovného vodcu, ajatolláha Alího Chameneího. Raísí (56) vyslovil podozrenia z volebných podvodov.
O úrad hlavy štátu sa uchádzali aj proreformný politik a bývalý minister kultúry Mostafá Mír Salím a bývalý minister telesnej výchovy Mostafá Hášemitabá.
Kampaň bola mimoriadne emotívna a témami verejnej diskusie sa stali aj také otázky, o akých sa zvyčajne v prísne kontrolovaných štátnych médiách nehovorí.
Vo predošlých voľbách v roku 2013 Rúhání zvíťazil so ziskom takmer 51 percent hlasov. Účasť vtedy dosiahla 73 percent.
