V Rusku uznávaná politologička otvorene: Rusko nepotrebuje Česko, Slovensko, Poľsko či Pobaltie, lebo keby sme vás okupovali...

2.1.2018 6:00

Ríša zla, Putinov autoritársky režim alebo ríša bratov Slovanov, bojovník za spravodlivejší mnohopolárny svet, dobrý macko. Dnešné Rusko je nazývané mnohými menami. Bez zbytočného démonizovania krajinu, kde sa onedlho budú konať prezidentské voľby, opisuje významná ruská politologička arménskeho pôvodu Karine Gevorgyanová. Hovorí o suverenite, demokracii, Putinovi, homosexuáloch, jadrových zbraniach a ďalších témach.

V Rusku uznávaná politologička otvorene: Rusko nepotrebuje Česko, Slovensko, Poľsko či Pobaltie, lebo keby sme vás okupovali...
Foto: Jan Rychetský
Popis: Ruská politologička arménského pôvodu Karine Gevorgyan

Putinská elita sa vydala cestou posilňovania suverenity Ruska. Putin je liberál. Zbožňuje uvoľnené pomery, ktoré vládnu v Nemecku či Česku. Sú mu blízke ako človeku. Nie je však idiot, ale veľký pragmatik, ktorý politicky hrá akúsi hru patriotov. Je to voľba medzi životom a smrťou," hovorí pre PL politologička Karine Gevorgyanová, ktorá zastávala v ruskom štátnom aparáte významné funkcie a od roku 2007 vedie oddelenie politológia časopisu Východ.

 
Čo sa týka propagandy, má jasnú pozíciu: Mám skvelé vzdelanie, pretože ma vychovávali ako bojovníka ideologického frontu, ktorý nemá právo prehrať. Proti lživej propagande máme systém kontrapropagandy. Jediné, čo v nej je zakázané, je lož. Treba hovoriť pravdu, aj keď niekedy trebárs nie úplne celú."

Globalizácia a Rusko

Ako politologička sa veľmi podrobne zaoberala fenoménom globalizácie.
Slovo globalizácia sa stalo populárnym po rozpade ZSSR. Spočiatku som si hovorila, či nejde o permanentnú trockistickú revolúciu. Rímsky klub prišiel v roku 1972 so správou Limity rastu a ja som sa vo svojej práci zamýšľala nad predelom a hranicami globalizácie. Je to hlavne ekonomický termín a ide o globalizáciu práce a kapitálu. Vo svojej sociokultúrnej podobe je to filozofia postmodernizmu a vo sfére politickej ide o jasný proces. Ako Henry Kissinger v jednom z rozhovorov otvorene vyhlásil, globalizácia v politike je desuverenizácia. Jednoducho poníženie suverenity štátu. Československo sa rozdelilo mierne a bez problémov, ale tým klesla jeho suverenita. V rámci Európskej únie sa znížila suverenita Nemecka, Francúzska a všetkých ostatných," hovorí.
 
Podľa nej sa globalizácia rozpadom Sovietskeho zväzu začala.
V ňom existovali systémy plánovania. S rozpadom ZSSR zvíťazil liberalizmus a voľný trh, čo bol hlavný systém USA. Odvtedy sa USA javí ako dominantná veľmoc vo svete. Niekto hovorí, že je to dobre, iný, že nie, ale ja to beriem ako fakt. Majetok vo svete prestal mať hranice. V globalizácii sa človek berie ako homo ekonomikus. Na zemeguli sa, ako som už povedala, stali hlavným globalizátorom USA, ale aj tie si uvedomili, že sú obeťou. Zdroje sa im rozleteli po celom svete. Preto Trump túto politiku prehodnocuje," podotýka.
 

Dobývanie územia

Čo sa týka potreby väčšej suverenity Ruska, dodáva ešte ďalší námet na premýšľanie.
 

Z môjho pohľadu bol Hitler naivný človek. Aj keby vybojoval všetky tie rozsiahle priestranstvá do Ďalekého východu, tak ale nevedel, ako ich udržať," rozvíja a k argumentu, že Hitler chcel, aby mu tam slúžili Česi, Rusi a ďalšie národy, dodáva: Americký demokrat Lyndon LaRouche v reakcii na slová Albrightovej o obrovských prírodných zdrojoch na Sibíri vyhlásil niečo v zmysle: 'Zabudnite na to. Na Sibíri okrem Rusov nikto žiť a pracovať nedokáže.' Pri strašných nacistických pokusoch na ľuďoch vydržali v extrémnom chlade Rusi oveľa dlhšie než napríklad Nóri, ktorí sú tiež zvyknutí na drsné severské podmienky."

 
Netreba sa však vraj báť ani ruskej agresie, pred ktorou toľko varujú európske a americké médiá či niektoré think tanky. A Gevorgyanová to hovorí úplne pragmaticky bez akýchkoľvek emócií: Pre Rusko nie je dôležitá chudobná, ale bohatá Európa, aby do nej mohlo predávať plyn a ropu. Rusko nepotrebuje Česko, Slovensko, Poľsko či Pobaltie, lebo keby sme vás okupovali, museli by sme vás kŕmiť a predávať vám plyn za vnútornú cenu. A to nechceme," vysvetľuje pre PL.
 
 
Zdroj: Jan Rychetský

Putin a Dugin

Sedíme spolu v jednej smíchovskej kaviarni v Prahe a z pani Gevorgyanovou sa valí "cunami" vlastných názorov na Rusko a svet.
 

Ruského prezidenta príliš dobre nepoznám. Viem, že má rád deti a zvieratá. Putin ale musel naštartovať proces resuverenizácie Ruska. Nie, že by to toľko chcel, ale okolnosti si to vyžiadali. Tá súčasná podpora Putina a fakt, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou opäť zvolený ruským prezidentom, súvisí s tým, že Rusi si želajú, aby Rusko pokračovalo v procese posilňovania suverenity, čo on plní. Jazdila som v žigulíku po Rusku a robila sociologický prieskum v teréne, ktorý mi to potvrdil. Ostatne resuverenizácie sa chytili aj ďalšie krajiny. Ako inak si možno vykladať brexit či zvolenie Donalda Trumpa americkým prezidentom."

 
Čo sa týka nacionalizmu, tak dlhý čas Putina podporoval "otec myšlienky novodobej konzervatívnej revolúcie" Alexandr Dugin. Jeho filozofiou je spojiť všetky nacionalistické, antiliberalistické a antiamerikanistické prúdy v jedno veľké eurázijske hnutie.
 

V Rusku nie je až taký populárny, ako si tu myslíte. Nie je hlavným ideológom Kremľa či Putina, ako to všetky zahraničné noviny píšu. Jeho knihy som čítala už dávno. Je členom elitárskeho, totalitárskeho a sektárskeho krúžku. Preto je medzi ľuďmi nepopulárny a nedôveryhodný. Rusi sú veľkí individualisti a kolektivizujú sa len v prípade vonkajšej existencionálnej hrozby, nie vnútornej. Teta bola krajná individualistka, ale pri blokáde Leningradu koncentrovala v izbe so štyridsiatimi metrami štvorcových príbuzných, kamarátov a susedov, ktorí priniesli všetko svoje jedlo, a všetci prežili. Keď sa skončila blokáda, všetci opäť uprednostnili svoje individuality. Tak to u nás chodí."

Demokracia a Rusko

Napokon, v jednej zo svojich ďalších prác sa zaoberala demokraciou. Či ide o jediný možný spravodlivý model, alebo existujú aj ďalšie zaujímavé systémy?
 

Reálna demokracia je totiž podľa mňa možno v menších spoločenstvách, ale vo väčšine štátov je to neefektívny model. Niektorí prezidenta Putina obviňujú, že po roku 2012 prevrátil autokratický režim v totalitný. Na tieto dojmy je ale treba odpovedať v línii faktov. Čo je totalitarizmus? Ten termín sa vyvinul v dvadsiatych rokoch minulého storočia a potom si ho uzurpoval Mussolini. Urobili sme Taliansko, teraz začneme robiť Talianov. Všetko je podriadené totalitnému štátu, verejný aj súkromný život. Teraz to isté robia Ukrajinci. A v Rusku? Zúčastňujem sa často televíznych debát, nikto ma nevyháňa. Kritizujem Putinovu vnútornú politiku. Nesúhlasne hodnotím, kam bola dovedená situácia s Ukrajinou a Donbasom. To je podľa mňa jeho ohromná chyba, nikto ma neumlčuje, neobviňuje, neposiela do väzenia. Počúvajú ma v televíznych debatách v hlavnom vysielacom čase."

 
Ako Gevorgyanová pridáva, demokracia môže viesť k totalite.
 

Veď Hitler prišiel k vláde v demokratickej krajine demokratickým spôsobom. Cez demokratický proces vytvoril totalitu. V ruskom vládnutí sa objavujú autokratické či militaristické prvky počas celej histórie. Je to silná krajina, spoločnosť i jazyk. Rusi postupne vystavili vlastnú civilizáciu s optimálnou formou žitia, obrany územia a trebárs aj autokracie. S jedným vodcom ako posledným garantom práv občanov. To boli cári a teraz to sú prezidenti. To neznamená, že v krajine nevládne zákon. Autoritárstvo je však zviazané s historickou tradíciou všetkých civilizácií, takže aj imperiálneho a sovietskeho Ruska," uvádza pre PL.

 
 
V ruskom vládnutí sa podľa Gevorgyanovej objavujú autokratické či militaristické prvky počas celej histórie (ilustračné foto: Moskva). Zdroj: Facebook / Places & People

Atómová technológia

Dosť vážnou kategóriou posilňujúcou suverenitu každej krajiny sú atómové zbrane. Ako vojenská, tak aj civilná jadrová sféra je však takýmto štátom v štáte. Ide o korporáciu vnútri korporácie.
 
Podľa Gevorgyanovej majú v týchto odvetviach Rusi prevahu: Ruská atómová energetika a skúmanie kozmu išli nekapitalistickou cestou. Vyvíjali sa v podmienkach socializmu. Preto sú v tom Rusi vpredu. Veď aj Američania kupujú ruské motory. Vyrobiť takéto motory totiž oni nemôžu. V Sovietskom zväze sa pri lietaní do vesmíru dbalo na spoľahlivosť a zjednodušenie systému. A to isté robili Rusi v jadrovej energetike. Američania v civilnej sfére pozerajú hlavne na to, aby sa zarobilo, teda sa snažia robiť všetko lacno. Preto sa pri Fukušime ukázal systém zabezpečenia ako zlý."
 
Podľa nej má Severná Kórea jadrovú technológiu z Iránu a raketovú technológiu z Ukrajiny.
 

V Rusku pracovalo na vývoji rakiet a motorov mnoho špecialistov z Ukrajiny. Stratila sa dokumentácia a špecialisti niekam odišli. Američania majú celé štvrté poschodie SBU (Služba bezpečnosti Ukrajiny – tamojšia kontrarozviedka) v Kyjeve sami pre seba. Trump by si teda mal posvietiť hlavne na svojich agentov, čo tam robia," naznačuje.

Nenávisť k homosexuálom

V súčasnosti sa pri Rusku dostáva do popredia záujmu aj vzťah tamojšej spoločnosti k homosexuálom. Vraj sú tam utláčaní, šikanovaní, ponižovaní.
 

My máme konzervatívny štát a vy experimentujte. Takže choďte z postmodernizmu dopredu a my sa pozrieme, ako to pôjde. Rovnako ako v Rusku ani v Iráne homosexuáli nijako verejne nepropagujú svoju sexuálnu orientáciu. Nikto im ale neubližuje. Sexuálna sféra človeka je súkromná," uvádza a pokračuje: Keď sa o Rusku začalo hovoriť, že je homofóbne, prehovorila som si s kamarátmi homosexuálmi. Napokon to, že sa dnes homosexuáli z Čečenska sťažujú na krátenie svojich práv, sami považujú za dobrý vtip. Predtým by totiž ani nemukol."

 
A čo jej ešte povedali priatelia?
 

Sú proti tomu, aby sa sexuálna orientácia dávala verejne na obdiv. Nechcú vraj byť menšinou v spoločnosti, nechcú byť nejakou špecialitou, chcú byť rovnocennými členmi spoločnosti. V Moskve, samozrejme, existujú homosexuálne kluby. Oni sa tým však nechvália, ani to nikde nevykrikujú. Nechcú svoju homosexualitu ukazovať ako tovar vo výklade. Napokon, rôzne tie gay parade organizujú na Západe hlavne heterosexuáli."

Islam vo svete

V roku 1979 pracovala ako prekladateľka v Kábule a potom sa stala redaktorkou v hlavnej redakcii východnej literatúry v nakladateľstve Nauka.
 

Islamizmus sa z určitého uhla pohľadu stal moslimskou odpoveďou na globalizáciu. Kalifát Islamského štátu bol produktom globalizácie, ale podľa islamu. Z celého sveta sa islamisti zišli do Sýrie a Iraku, chceli štát, priali smrť Západu a mali dynamiku. Stala sa z nich legenda, ktorá však stále žije a preskupuje sa. Jedna žurnalistka – Tatárka – sledovala utečencov, spriatelila sa s nimi a oni jej ukázali natlačené pokyny právnika. Utečenci poznajú zákony, vedia, ako sa správať v Nemecku či Anglicku. Do Európy niektorí mieria s vidinou revanšu či odvety," vysvetľuje.

 
V tomto momente pripomína aj národnostný mix Ruska.
 

Ruská civilizácia poňala za svoju aj históriu mnohých ďalších kultúr a národností. Kultúra Pomorov v Archangeľsku sa od kultúry kozákov z Kubaňa dosť líši. V Ruskej federácii žijú integrovaní aj moslimovia. A ako sa tá integrácia docielila? Ide o dlhoročné nadväzovanie dobrých vzťahov, priateľstvá. Tatár mal v imperiálnom Rusku rovnaké práva ako ostatní. Keď Rus ubil alebo vo veľkom okradol Tatárov či Čečencov, dostal trest smrti. Ten sa však dával veľmi málo. Ivan Hrozný je predstavovaný ako krvilačný vládca, ktorý mal pod zámkom tisíce duší, ale trebárs za Karola IX. len počas Bartolomejskej noci povraždili tisíce a tisíce ľudí. Pritom Karol IX. nie je predstavovaný ako taký netvor," dodáva s tým, že pravoslávie vždy s ruským impériom spolupracovalo ako jeden súbor, ktorý hrá symfóniu v záujme celku. A to sa deje aj dnes.

 
 
V Rusku žije pokope množstvo vierovyznaní. Zdroj: Facebook / Mother Russia
 
Hoci sú všetci moslimovia v Rusku vraj prakticky integrovaní v tamojšej spoločnosti, existujú skupiny, ktoré robia problémy.
 

V Kirgizsku a Tadžikistane sú financované moslimskými fondami rôzne tajné hnutia a to je problém. Samozrejme, že niektoré neznášanlivé idey sa šíria aj medzi moslimami v Rusku. Teraz sa snažíme premyslieť, ako s tým pracovať," dopĺňa pre PL rázna žena, ktorá sa narodila roku 1956 v Moskve.

 
V roku 1980 zakončila Inštitút ázijských a afrických štúdií na Moskovskej štátnej univerzite M. V. Lomonosova. V roku 1993 sa stala expertom Najvyššieho sovietu Ruska a ďalej potom odborníkom Výboru pre záležitosti Spoločenstva nezávislých štátov Štátnej dumy Ruska.
 
V Rusku sa považuje za váženého experta.
 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: Jan Rychetský
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Karavána ide ďalej, hovorí politológ Cirner o budúcnosti "Ficovho" Smeru

0:00 Karavána ide ďalej, hovorí politológ Cirner o budúcnosti "Ficovho" Smeru

ROZHOVOR Každá osobnosť, ktorá sa pozná s Marianom Kočnerom, sa bude považovať za zdiskreditovanú, m…