V Iraku vraj vraždia civilistov militanti, v Sýrii majú za to byť zodpovední Asadovi vojaci spolu s Ruskom. Iný meter médií aj v boji proti teroristom?

    0
    Sýrske mesto Aleppo po bombardovaní (Autor: TASR)
    Prinášať informácie, správy a reportáže z vojnových zón nie je nikdy jednoduché a dvojnásobne to platí v prípade bojov proti takzvanému Islamskému štátu v Iraku a Sýrii. Nepriateľské jednotky sa rozprestierajú na území viacerých štátov a postup sýrskej aj irackej armády sa čo najviac sleduje. 
     
    Podľa Patricka Cockburna, dlhoročného skúseného dopisovateľa denníka the Independent, je však problém v tom, že takmer nikto z novinárov sa nedostane priamo na front a západné médiá sa preto chtiac-nechtiac musia spoliehať na správy z druhej ruky. 
     
    Sprostredkované informácie nemusia byť hneď nedôveryhodné, ale Cockburn vo svojom rozsiahlom komentári poukazuje na priepastný rozdiel medzi tým, ako žurnalisti informujú o dianí v Iraku a v Sýrii. 
     
    Obrovský rozdiel vidí skúsený novinár, ktorý sa roky zaoberá situáciou na Blízkom východe, v súčasných krvavých bojoch o iracký Mosul a sýrske Aleppo. Obe tieto mestá sú v daných krajinách baštami teroristov z IS a obe sa snažia vládne vojská za pomoci zahraničných spojencov dobyť naspäť. 

    Na každého iný meter…

    Je tu však jeden malý, ale mimoriadne podstatný rozdiel. Pri oslobodzovaní Mosulu od militantov totiž pomáhajú irackým vojakom spojenecké jednotky na čele s USA a nejde o žiadne pokojné dohadovanie sa s militantmi. Za jediný mesiac prišlo o život 600 obyvateľov tohto severoirackého mesta a od októbrového začiatku operácie je to už tisícka mŕtvych civilistov. 
     
    V Mosule sú za obete na civilnom obyvateľstve mesta zodpovední podľa svedectiev z druhej ruky práve militanti z Islamského štátu, ktorí sa neštítia používať miestnych ako živé štíty. Táto taktika je pomerne dobre známa a patrí k tým najhorším zverstvám, aké je možné na bojiskách vidieť. 
     
    Navyše je mimoriadne ťažké preraziť obranu nepriateľa, zabarikádovaného v časti mesta spolu so ženami, deťmi a starými ľuďmi, ktorým sa nepodarilo včas ujsť alebo mali šťastie v nešťastí a nestali sa obeťami militantov už v počiatkoch okupácie. 
     
    Na Mosul pritom dopadajú bomby Spojených štátov a ďalších spojencov z NATO, aby vytlačili militantov. O civilných obetiach sa v spojení s bombardovaním hovorí len sporadicky. 
     
    Úplne opačná, aspoň čo sa týka informovania, je situácia v Sýrii, kde jednotky prezidenta Bašára Asada v spolupráci s ruskou armádou bojujú proti tomu istému nepriateľovi ako Iračania v Mosule. O mesto Aleppo vedie armáda s militantmi brutálne boje a obete na civilistoch nie sú výnimkou ani v tomto meste zničenom vojnou. 
     
    Kým v irackom Mosule sú za obete na civilistoch zodpovední militanti, ktorí ich používajú ako ľudské štíty a zámerne sa ukrývajú v blízkosti obývaných častí mesta, v Aleppe je to práve Asadova armáda a ruské bombardovanie, ktoré po sebe zanechávajú najviac mŕtvych. Za jednu jedinú noc leteckých útokov na toto sýrske mesto prišlo o život až 300 civilistov. 
     
    Išlo o jeden z najkrvavejších úderov proti okupovanému mestu od začiatku operácií v Sýrii. Za nehumánny čin, ktorý v priebehu hodín pripravil o život stovky ľudí, kritizujú západné médiá najmä Asadov režim a Rusko. Je to práve Moskva, kto podal režimu pomocnú ruku v boji proti militantom z IS a od počiatku operácie v Sýrii za to žne kritiku Západu. V tom je podľa Cockburna práve rozdiel v porovnaní s irackým Mosulom, kde pomáhajú Spojené štáty a konflikt je preto vnímaný inak. 

    Také niečo tu už bolo

    Patrick Cockburn tvrdí, že rozdielny prístup novinárov k dianiu v Mosule a Aleppe je veľmi podobný tomu, čo sa dialo na Blízkom východe počas bombardovania Bejrútu alebo pri obliehaní Gazy, kde podľa neho tiež neboli prítomní žiadni nezávislí novinári.  
     
    Aj v súčasnosti totiž vojnoví reportéri informujú o dianí v prvých líniách zväčša z vysunutých pracovísk v iných mestách či dokonca v iných krajinách, kde nehrozí až také veľké nebezpečenstvo. Cockburn, ktorý v roku 2014 predpovedal vzostup IS ešte pred jeho rozmachom, tvrdí, že novinári vyslaní do oblastí vojnových konfliktov preto nemajú inú možnosť, než používať miestne zdroje informácií a spoliehať sa na ne. 
     
    Zahraničný korešpondent denníka the Independent sa pozastavuje nad tým, prečo médiá tak bezbreho veria informáciám, ktoré im dávajú členovia takzvanej umiernenej opozície. Takéto označenie pre odporcov prezidenta Asada používa USA, ale viackrát sa ukázalo, že šlo len o militantné skupiny, ktoré sa neskôr pridali k IS. 
     
    V súvislosti s odlišným informovaním o dianí v Iraku a Sýrii pripomína Cockburn aj druhú americkú inváziu do Iraku z roku 2003, ktorú Spojené štáty odôvodnili tým, že Sadddám Husajn má zbrane hromadného ničenia. To sa ukázalo ako lož, ale až oveľa neskôr a západné médiá dlhodobo živili túto tézu napriek tomu, že citovali len informácie od irackej opozície, ktorá sa chcela za každú cenu zbaviť Husajna. Podobne je to teraz podľa Cockburna aj s Asadom. 
     
    - Reklama -