“Podľa údajov Európskeho štatistického úradu – Eurostatu – zaregistrovali jednotlivé krajiny EÚ v roku 2016 celkovo vyše milión nových žiadostí o azyl, čo znamenalo medziročný pokles o sedem percent v porovnaní s rokom 2015,” uviedla Puškárová.
Poslednému roku trvania migračnej a utečeneckej krízy v EÚ podľa jej slov dominovali tri trendy. “Nápor utečencov sa zmiernil zablokovaním trás cez Turecko a centrálne Stredozemie. Utečenci si začali otvárať západnú stredomorskú cestu k španielskym brehom. V národnostnom zložení registrovaných žiadateľov o azyl v EÚ rapídne vzrástol počet obyvateľov Bangladéša, ktorí sa do Únie dostávajú cez Líbyu,” vymenovala v tejto súvislosti hlavné trendy roka 2016 a pripomenula, že Nemecko ako jediný členský štát EÚ počas neho zvýšilo počty prijímaných žiadateľov o azyl.
Opatrenia Únie na reguláciu náporu migrantov, či už dohodami s Tureckom, Líbyou, sprísňovaním azylovej politiky na úrovni členských štátov, alebo rozkladaním pašeráckych sietí, čiastočne obmedzili prísun migrantov, myslí si Puškárová.
Zmeny prejavujúce sa v poklese prílevu utečencov o sedem percent sú však podľa jej názoru malé. “To nás vedie k záveru, že v skutku platí hypotéza, že uzatváraním hraníc nedochádza k poklesu utečencov, iba k presunu ilegálnych migrantov na nové nebezpečnejšie trasy,” konštatovala.
Negatívnym dôsledkom súčasných reštriktívnych politík EÚ zostáva i slabý efekt na rozmach pašeráctva a dlhodobo neriešený žalostný stav migrantov a utečencov. “EÚ tak čelí výzve prinášať nové riešenia na reguláciu toku utečencov a migrantov, pravdepodobne i menej reštriktívnu,” uzavrela Puškárová.
