S prisťahovaleckou krízou sa zdvíha aj vlna nenávisti voči utečencom, ale na druhej strane je aj stále viac humanitárnych a mimovládnych organizácií, ktoré sú ochotné podať ľuďom v núdzi pomocnú ruku. Takýto scenár je približne podobný pre viaceré krajiny, ktoré sa musia vyrovnať s prílivom veľkého množstva ľudí nelegálne prichádzajúcich z cudziny. Výnimkou nie sú ani Spojené štáty, ktoré bojujú s nárastom počtu utečencov z Mexika a ďalších krajín Latinskej Ameriky.
Problém presunuli za hranice
USA sa rozhodli vyriešiť problém s utečencami po svojom. Namiesto toho, aby budovali utečenecké tábory pre desaťtisíce ľudí, ktorí prichádzajú do Spojených štátov, nechali riešenie problému na Mexičanoch. Za uplynulých 15 mesiacov začala doslova poľovačka na ilegálnych prisťahovalcov, ktorí sa snažia utiecť z Mexika do USA. Lov na imigrantov pritom zostáva z veľkej časti práve na mexických úradoch, ktoré od Washingtonu dostali desiatky miliónov dolárov, aby sa postarali o ľudí, ktorí sa snažia utiecť z Mexika zmietaného otvoreným bojom medzi drogovými kartelmi a vládou.
V súvislosti s prístupom USA k utečencom, ktorí sa snažia prekročiť južnú hranicu Spojených štátov, vyznieva nedávne vyjadrenie prezidenta Baracka Obamu na adresu utečeneckej krízy pokrytecky. „Túto humanitárnu a utečeneckú krízu nemôžeme ignorovať a musíme čo najskôr poskytnúť potrebnú pomoc. Krajiny, ktoré majú tú možnosť, musia urobiť viac, aby mohli prijať viacerých utečencov,“ uviedol šéf Bieleho domu na nedeľňajšom zasadaní OSN.
Austrálčania to vidia inak
Dlhodobý problém s prílivom desaťtisícov utečencov má aj Austrália, ktorá napriek mimoriadne prísnym imigračným zákonom podľahla tlaku a rozhodla sa prijať 12-tisíc utečencov zo Sýrie. To je takmer dvojnásobne viac, ako bola Austrália pôvodne ochotná prichýliť. Vláda premiéra Tonyho Abbota plánovala, že tento rok poskytne azyl pre 13 750 žiadateľov. Podľa správy Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov však Austrália už v roku 2013 prijala vyše 24-tisíc utečencov.
Štatistiky austrálskej vlády pritom hovoria jasne. Pred dvomi rokmi pricestovalo do Austrálie po mori nelegálne viac ako 18-tisíc ľudí. V porovnaní s obdobím medzi rokmi 2011 až 2012, keď prišlo len niečo viac ako 7-tisíc utečencov, je to obrovský nárast, ktorý sa ani zďaleka nekončí. Podľa premiéra Tonyho Abbotta preto musí Austrália zvýšiť „počet prijatých utečencov na 27-tisíc a medzi nimi musí byť aj viac utečencov zo Sýrie“. Abbottov názor však podľa denníka The Guardian vyvoláva odpor austrálskych politikov aj verejnosti. Väčšina ľudí sa totiž nechce zmieriť s tým, že by Austrália zmenila svoju imigračnú politiku, ktorej súčasťou je aj prísna ochrana hraníc vrátane tých námorných.
Európa zaspala
S minimálnou účinnosťou a ešte k tomu aj veľmi pomaly. Tak zareagovala podľa viacerých kritikov Európska únia na utečeneckú krízu, ktorá zasiahla starý kontinent. Riešenie, ktoré ponúkol Brusel v podobe prerozdeľovania migrantov na základe kvót, sa stretlo s odporom Európanov najmä v chudobnejších krajinách vrátane Slovenska. Za odmietanie utečencov, ktorí aj tak mieria do bohatších krajín západnej Európy, sme si vyslúžili vlnu kritiky. Vláda premiéra Roberta Fica však za svoj odmietavý postoj k utečencom zbiera pol roka pred voľbami politické body.
Európska únia prijala plán na rozmiestnenie 160-tisíc migrantov v jednotlivých krajinách Únie v priebehu dvoch rokov. Proti takémuto prerozdeľovaniu na základe kvót sa však postavili nielen krajiny chudobnejšej východnej Európy, ale aj významné mocnosti európskej politiky vrátane Veľkej Británie. Vláda Davida Camerona je totiž rázne proti plánom Bruselu a presadzuje skôr riešenie podobné tomu americkému. To znamená podporovať štáty mimo Európskej únie, aby sa samé postarali o utečencov, ktorí z nich prichádzajú do Európy hľadať lepší život. „Príliš sme sa sústredili na to, čo robiť, keď sa sem tí ľudia dostanú. Nech už prijmete koľkokoľvek Sýrčanov, krízu to neukončí,“ uviedol britský premiér David Cameron koncom septembra pre portál Express.co.uk.
S kvótami nesúhlasia Poľsko, Česko, Maďarsko ani Slovensko. Londýn si napriek kritike ostatných členov Európskej únie vydupal výnimku a na prerozdeľovaní utečencov podľa kvót sa nezúčastní. To je podľa Nemecka, ktoré tento rok očakáva až milión žiadateľov o azyl, veľmi nešťastné riešenie. „Osobne si myslím, že by sme sa nemali vyhrážať jeden druhému. Mali by sme spolu hovoriť v duchu vzájomného rešpektu,“ uviedla Angela Merkelová. Nemecká kancelárka pritom ešte pred nedávnom tvrdila, že jej krajina je pripravená prijať všetkých žiadateľov o azyl, ktorí prídu do Nemecka z vojnou zmietanej Sýrie.
Začiatkom minulého týždňa vydala OSN správu, podľa ktorej sa tento a budúci rok do Európy len cez Stredozemné more dostane spolu viac než 850-tisíc ľudí. Vyše 360-tisíc z nich už túto nebezpečnú cestu absolvovalo za prvých 9 mesiacov tohto roka. Tisícky z nich pri pokuse dostať sa do Európy prišli o život. More však nie je jedinou cestou, po ktorej sa utečenci dostávajú na starý kontinent. Mimoriadne využívaná je aj takzvaná balkánska cesta. Po nej putujú utečenci z Turecka cez Grécko a krajiny Balkánu ďalej na západ do bohatších krajín Európskej únie.
