Utečencov si môžeme vyberať. Ekonomických migrantov Slovensko prijať nemusí

    0
    Ilustračná fotografia (Autor: SITA)

    Ako ďalej informoval Králik, Slovensko nebude musieť prijať ani ekonomických migrantov. „Pôjde len o utečencov, ktorí pochádzajú z krajín, u ktorých je miera udeľovania azylu nad hranicou 75 percent. V súčasnosti ide o občanov Sýrie, Eritrey a Iraku. Pôjde o utečencov, u ktorých existuje zjavná a naliehavá potreba medzinárodnej ochrany,“ píše sa v stanovisku. Zároveň sa tým umožní, aby ekonomickí migranti nemohli nedôvodne predlžovať svoj pobyt v rámci EÚ a mohli byť bez meškania vrátení do krajiny pôvodu.

    Ministri kvalifikovanou väčšinou odsúhlasili prerozdelenie 120-tisíc utečencov. Tých budú prerozdeľovať počas dvoch rokov. Podľa návrhu Komisie sa malo premiestniť 15 600 utečencov z Talianska, 50 400 z Grécka a 54-tisíc z Maďarska. Keďže Maďarsko však nechce byť zaradené do zoznamu krajín, ktoré by boli odbremenené, Rada ministrov rozhodla, že počet 54 000 sa môže použiť v prípade, že iný štát bude v najbližšom období konfrontovaný s náhlym prílevom utečencov. Ak sa tento počet v najbližšom roku neprerozdelí medzi iné štáty, bude sa môcť použiť ďalšie odbremenenie Talianska a Grécka.

    Podľa rozhodnutia by Slovensko v prvej fáze malo prijať 190 utečencov z Talianska a 612 utečencov z Grécka, čiže celkovo 802 utečencov. Ak sa však dobrovoľne pripoja Nórsko a Švajčiarsko, ktoré síce nie sú členmi EÚ, ale sú pridruženými krajinami schengenu, tento počet sa môže znížiť. Pokiaľ Slovensko nebude vystavené náhlej migračnej vlne, v druhom roku prerozdeľovania by sme mali prijať ďalších 656 utečencov. EÚ tieto čísla určila na základe niekoľkých faktorov – HDP, nezamestnanosti, veľkosti populácie a počtu žiadostí o azyl za posledných päť rokov.

    Na jedného utečenca dostane členská krajina 6 000 eur, pričom EÚ poskytne preddavok 50 percent, aby krajiny mohli konať čo najrýchlejšie. Celkovo na túto relokačnú schému EÚ poskytne 780 miliónov eur.

    Ako sa pripúšťa v materiáli, ktorý médiám Králik poskytol, sekundárny pohyb utečencov, teda že sa premiestnia z krajiny, kam ich pridelia, do inej, sa nedá vylúčiť. „Žiadateľ o azyl však bude povinný zostať v hostiteľskej krajine. Bude mať právo na pobyt len v tejto krajine a bez jej súhlasu sa nebude môcť presunúť do inej krajiny. Ak by hostiteľskú krajinu opustil, bude eskortovaný späť do prijímajúcej krajiny. V prípade, že prijímaciu krajinu opustí, vystavuje sa riziku, že stratí ochranný právny status,“ vysvetľuje Králik. Ako dodal, v inej ako hostiteľskej krajiny by utečenec bol nelegálne.

    Mechanizmus prerozdeľovania sa spustí najneskôr do dvoch mesiacov, odkedy členský štát udelí súhlas s prijatím utečencov. Vo výnimočných prípadoch táto lehota môže byť predĺžená na 3,5 mesiaca. Samotná relokácia prebehne v piatich fázach. V prvej fáze krajina nominuje styčných splnomocnencov, ktorí pôjdu do Talianska a Grécka a dohliadnu, aby sa prihliadalo na súlad medzi podmienkami prijímajúcej krajiny a profesijnou kvalifikáciou utečenca, jazykovými schopnosťami, rodinnými a kultúrnymi väzbami a aby sa tým zabezpečila čo najlepšia integrácia utečenca. V druhej, identifikačnej fáze kandidáti na premiestnenie absolvujú rozhovor a dostanú informácie o podmienkach relokácie, vrátane informácie o dôsledkoch nedovolených pohybov do iných krajín. Potom krajina vytvorí databázu kandidátov, bude môcť oznámiť svoje preferencie, tie však nesmú byť diskriminačné. V štvrtej fáze začne prideľovanie utečencov do konkrétnych krajín, pričom prednosť budú mať najviac zraniteľné skupiny. Napokon sa uskutočnia procedurálne kroky. Grécko a Taliansko navrhnú zoznam utečencov hostiteľskej krajine, hostiteľská krajina vyjadrí súhlas s identifikovanými kandidátmi, písomné rozhodnutie o premiestnení. Najneskôr do dvoch mesiacov sa uskutoční premiestnenie.

    Rada návrh Komisie upravila tak, že členský štát bude môcť za „výnimočných okolností do troch mesiacov od prijatia oznámiť Rade a Komisii, že nie je schopný podieľať sa na premiestnení utečencov a to maximálne do výšky 30 percent z počtu, ktorý danému štátu prináleží. Štát však musí uviesť legitímne dôvody, ktoré sú, v súlade so základnými hodnotami EÚ. Návrh členskej krajiny posúdi Komisia a predloží ho Rade EÚ. „Dočasná výnimka sa môže týkať len 30 percent počtu utečencov,“ zdôraznil Králik.

    Materiál však upozorňuje, že rozhodnutie o kvótach nie je jediným krokom riešenia migračnej krízy. Pripomína, že Komisia začiatkom septembra predstavila balík opatrení, pričom kvóty sú len jedným z nich. Súčasťou opatrení sú aj spoločný zoznam bezpečných krajín pôvodu, zriadenie núdzových prijímajúcich centier (hotspoty), posilnenie návratovej politiky, zriadenie Fondu pre Afriku na riešenie hlavných príčin nelegálnej migrácie priamo v krajinách pôvodu a tranzitu, posilnenie ochrany, vonkajšej schengenskej hranice, posilnenie FRONTEX-u, intenzívnejšie diplomatické úsilie vo vzťahu ku krajinám pôvodu a finančná pomoc krajinám tranzitu a pôvodu.

    - Reklama -