Medzi najčastejšími argumentmi, prečo nie je dobrý nápad umiestňovať deti utečencov do rovnakých škôl ako grécke deti, zaznievajú tie, ktoré odkazujú na možnosť prenosu nákazlivých chorôb či kultúrne rozdiely, ktoré by mohli narušovať výučbu.
Minulý týždeň zaslalo združenie rodičov z mestečka Filippiada v západnom Grécku list miestnym autoritám aj ministrovi školstva, v ktorom uvádzajú, že „kategoricky odmietajú a nehodlajú prijať – za žiadnych okolností a bez akýchkoľvek kompromisov –, aby deti nelegálnych imigrantov navštevovali miestne školy“.
„Prichádzajú z iného kontinentu s úplne odlišnými chorobami a zdravotnými predpokladmi,“ argumentujú ustarostení rodičia a poukazujú ďalej na to, že utečenci majú odlišné životné postoje a názory na rodinu, postavenie a rolu žien v spoločnosti či vieru. „Ich prítomnosť by mohla zmeniť charakter škôl,“ obávajú sa. „Nedovolíme náboženský fanatizmus,“ zdôrazňujú.
Zhruba v polovici septembra sa zase združenie rodičov dvoch škôl v meste Oraiokastro na severe Grécka vyhrážalo, že budú okupovať školské budovy, ak budú utečenci z neďalekého utečeneckého zariadenia chodiť do rovnakých tried ako ich deti. O niekoľko dní skôr dokonca starosta vyzval miestnych obyvateľov, aby vzali zákon do vlastných rúk v reakcii na zvesť, že by sa niektorí utečenci mohli nasťahovať do tamojších domov.
Stanovisko rodičov aj apel starostu vyvolali podľa dopisovateľky The New York Times Niki Kitsantonisovej pohoršenie v očiach gréckej verejnosti a búrku zlostných reakcií na sociálnych sieťach. Verejná mienka nakoniec dohnala gréckeho prokurátora k začatiu vyšetrovania, či sa rodičia alebo starosta nedopustili rasistických útokov.
Možnosť trestného stíhania miernia prejavy nesúhlasu rodičov. Teraz vraj už len poukazujú na to, že deti utečencov nie sú očkované, čo by mohlo mať nemilé zdravotné dôsledky pre nich aj ich deti. Podobne cúva aj starosta, ktorý poprel, že by kohokoľvek vyzýval na spáchanie trestného činu.
O tom, že by sa rodičia gréckych detí zmierili s tým, že školy budú navštevovať aj utečenci, sa však nedá hovoriť. „Nepáči sa mi to,“ povedal dopisovateľke The New York Times pred jednou zo škôl päťdesiatsedemročný dôchodca, ktorý prišiel vyzdvihnúť svoje dve vnučky. „Čo ak vypukne epidémia? Nechcem ich tu,“ dodal grécky dôchodca, ktorého pohoršuje, že mladí z neďalekého utečeneckého tábora preskakujú ploty a kradnú bicykle zo záhrad.
Plán na vzdelávanie detí utečencov však už získal konkrétne obrysy. Najprv by sa mali mladí utečenci vzdelávať oddelene od gréckych detí v popoludňajších hodinách. Učiť by sa mali gréčtinu, matematiku, angličtinu, prípadne ďalší cudzí jazyk s ohľadom na krajinu, kam sa chcú dostať. Keby sa ukázalo, že nemajú s učivom problém, mohli by navštevovať klasické triedy.
Grécky minister školstva Nikos Filis sa minulý týždeň v televíznom vystúpení snažil zmierniť obavy rodičov, keď uviedol, že program na vzdelávanie utečencov počíta s očkovaním. Vláda však ešte neupresnila, ktoré školy budú súčasťou vzdelávacieho programu pre utečencov, čo mnohí rodičia a miestne autority nesú s veľkou nevôľou, pretože sa obávajú, že nebudú mať možnosť ovplyvniť (ne)zaradenie školy, ktorú navštevujú ich deti, do programu. „Majú spádové oblasti škôl alebo školy samotné právo povedať: ,Nechceme tu cudzincov?‘. Nie, nemajú,“ potvrdil oprávnenosť ich obáv samotný minister školstva.
Celú reportáž z Grécka si môžete v angličtine prečítať TU.
autor: luš
