Kým sa iracký Kurd Mohammed Aziz Qadir dostal do vytúženého Nemecka, stálo ho to veľkú námahu. Najskôr išiel osem hodín pešo do Turecka a potom strávil dvadsať hodín v zapáchajúcom nákladnom aute. Teraz sa však vracia späť do svojej rodnej krajiny. On a s ním aj mnohí ďalší utečenci, ktorí budú podľa svojich slov radšej čeliť nebezpečenstvám v Iraku ako v utečeneckom tábore v Európe. „Keď som prvýkrát vstúpil do tábora, bol som šokovaný. Cítil som sa ako občan druhej kategórie, ktorého nikto nerešpektuje,“ hovorí dvadsaťštyriročný Qadir. Údaje utečeneckých agentúr potvrdzujú, že jeho postoj nie je medzi utečencami ojedinelý. Domov sa údajne vracajú tisíce Sýrčanov, Iračanov a Afgancov.
Podľa irackých úradov odišlo od minulého roka z kurdskej oblasti v Iraku asi 25 000 obyvateľov. Napríklad minulý týždeň sa do hlavného mesta regiónu Erbilu vrátilo päťdesiat Kurdov z Nemecka. Kurdský mladík Qadir strávil dva a pol mesiaca v utečeneckom tábore na predmestí Berlína. Sníval o tom, že si v Nemecku otvorí pizzeriu a zarobí tak dostatok peňazí, aby mohol časť z nich posielať svoje rodine v Erbile. Počítal aj s tým, že sa v Nemecku ožení a bude v tejto krajine vychovávať svoje deti. Z Turecka na Balkán prišiel v chladiacom nákladnom aute. „Pomestili sme sa tam horko-ťažko. Všetci sme mali kolená skrčené pri hrudi. Veľmi ťažko sa tam dýchalo. Bol to skutočne neľudský spôsob prepravy,“ delí sa o nepríjemné skúsenosti s redaktormi britského denníka.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
Ale ani po príchode do utečeneckého tábora v Nemecku si vraj výrazne nepolepšil, pretože podmienky sa tu v dôsledku nepoľavujúcej migračnej vlny značne zhoršili. Prídel potravín pre tunajších obyvateľov sa znížil na dve jedlá denne a bol vydaný zákaz vychádzania. „Situácia v tábore sa skutočne veľmi zhoršila a ja som si povedal, že mi bude lepšie v mojej rodnej krajine,“ hovorí kurdský mladík, ktorý sa aspoň má kam vrátiť. Ďalší navrátilec, tridsaťpäťročný jezíd Nawaf Alias, totiž rovnaké šťastie nemá. Po návrate z Nemecka prebýva v jednom biednom stane v utečeneckom tábore blízko kurdského mesta Dohuk. Jeho dedinu obsadil Islamský štát a znemožnil mu tak návrat domov. Prevádzačom zaplatil 20 000 dolárov, aby ho dostali do Nemecka.
„Nemecká vláda ponúkla mne a môjmu synovi 540 eur, ale to bolo proste málo. Môj syn bol smutný a vystrašený, pretože tam nemal priateľov ani príbuzných. Tunajšia komunita nás privítala späť. Priatelia k nám chodia na návštevu, dajú si pivo, cigaretu a spoločne si poklebetíme. Všetko sa skrátka vrátilo do starých koľají,“ hovorí zmiereným hlasom muž, ktorý vymenil bezpečie v Nemecku za neistotu vo svojej vlastnej krajine, ktorá sa utápa v terore.
