Urobili sme chybu. Mohli sme sa lepšie pripraviť. Americký generál, ktorého vraj vyhodili za kritiku Joea Bidena, otvorene prehovoril

    0
    Ilustračné foto: vlajka USA (Autor: pixabay.com)

    Stanley Allen McChrystal je vyslúžený generál armády Spojených štátov, ktorý sa preslávil najmä svojím vedením spojeneckých špeciálnych operácií v Afganistane. Neskôr sa však nevhodne vyjadril o viceprezidentovi Spojených štátov Joeovi Bidenovi, čo ho údajne stálo jeho pozíciu. Po ukončení činnosti v armáde sa stal profesorom na Yalovej univerzite, kde vyučuje medzinárodné vzťahy.

    Pred niekoľkými týždňami poskytol McChrystal rozhovor pre magazín PRISM, v ktorom sa vyjadril o vlastných skúsenostiach z Blízkeho východu, rovnako ako o mnohých súčasných bezpečnostných výzvach.

    Podľa generála urobili Američania v Afganistane chybu v tom, že sa najprv nepokúsili porozumieť histórii regiónu, ktorý je oveľa komplikovanejší, ako si kedy mohli predstaviť.

    „Nielenže sme poriadne nerozumeli kultúre Afganistanu, ale nepoznali sme ani kľúčových hráčov – bývalých bojových vodcov, ktorí bojovali ešte so Sovietmi. Tí sa pritom ukázali byť úplne kľúčoví,“ uviedol generál McChrystal v rozhovore.

    Čo sa teda z dnešného pohľadu v prípade Afganistanu mohlo urobiť lepšie? Podľa generála mohli Američania operáciu pokojne o rok odložiť.

    „Domnievam sa, že bezprostredne po útokoch z 11. septembra sme z vojenského hľadiska nemuseli robiť nič. Bolo by lepšie vziať 10 000 mladých vojakov, civilistov a diplomatov a poslať ich do jazykových škôl, kde by sa učili jazyky ako paštčina, daríjčina a arabčina. Mali sme najprv vybudovať potrebnú kapacitu,“ tvrdí McChrystal.

    „Ja osobne by som ten rok strávil tým, že by som cestoval po svete a predstavoval by som našu pozíciu poškodenej strany. Všetkých by som presvedčil, že al-Káida predstavuje riziko nielen pre Spojené štáty, ale aj pre celý svet. Určite sme sa mohli lepšie pripraviť,“ dodáva.

    Teraz sa vraj pre svoje chyby musia Američania vyrovnať so zníženou kredibilitou v regióne, čo dáva možnosť ostatným hráčom prevziať iniciatívu.

    „Po 11. septembri sme udreli veľmi silno, jednak vojensky, jednak diplomaticky. Zároveň sme však jasne ukázali, kde sú naše limity, kam sme ochotní zájsť. V momente, keď naši nepriatelia pochopili, kde sú naše hranice, začali zvažovať svoju vlastnú odpoveď.“

    To sa podľa generála týka aj niektorých „bývalých spojencov“, napríklad Saudskej Arábie.

    „Saudská Arábia prehodnotila svoj vzťah voči nám a svoju vlastnú rolu v regióne, lebo usúdila, že Spojené štáty budú hrať v budúcnosti na Blízkom východe úplne inú rolu ako doteraz. Toto skomplikovalo situáciu v Sýrii; dali sme jasne najavo, do čoho sa púšťať nehodláme, na základe čoho si protivník vytvoril predstavu o vlastnej ,bezpečnej zóne‘. To bola chyba,“ myslí si McChrystal.

    Americký generál v tejto časti rozhovoru načrtol všeobecný problém s vymedzovaním „červenej línie“, pomocou ktorej dávajú Spojené štáty ostatným krajinám najavo, že ak prekročia určité hranice, budú musieť čeliť veľmi vážnym následkom.

    „Vždy, keď vymedzíte také hranice, tým otvorene vyzývate svojho protivníka, aby si prečítal váš blaf. Ak tie hranice prekročí, musíte byť pripravení reagovať. Ak nezareagujete, zaplatíte veľkú cenu straty kredibility nielen u svojich protivníkov, ale aj spojencov,“ tvrdí generál.

    Hlavné výzvy nového bezpečnostného prostredia

    Generál McChrystal v rozhovore pre magazín PRISM spomenul dve kľúčové hrozby súčasnosti. Prvá sa týka rastu nacionalizmu v Číne a Rusku.

    „Rusko a Čína majú dostatok sily a sebavedomia na to, aby sa vrátili k svojim tradičným historickým rolám. Rusko sa snaží získať späť svoje historické oblasti na Ukrajine a možno dokonca aj v pobaltských štátoch. Ide o prirodzené prelievanie sily, ktoré už existuje stovky rokov,“ podotkol.

    „Obávam sa, že v roku 1989 nenastal koniec histórie. Naopak, teraz sme celkom zjavne späť na historickej dráhe. Rusko a Čína sú hlavné faktory, ktoré nás utvrdzujú, že svet ešte predsa len nevstúpil do postmodernej éry. Dokonca ani vojna v Európe nie je úplne nemysliteľná. Ľudia, ktorí chcú veriť, že k vojne v Európe dôjsť nemôže, môžu zostať prekvapení,“ varuje generál.

    Druhý kľúčový bezpečnostný problém sa týka rozvoja technológií a globalizácie, ktoré postavili mnohých hráčov na tú istú rovinu.

    „Moderné technológie dávajú jednotlivcom ohromnú silu. Človek s automatickou zbraňou predstavuje vysoké riziko. Človek s atómovou zbraňou alebo s niekoľkými dronmi predstavuje ešte vyššie riziko. Pritom dostať sa k týmto technológiám je dnes čoraz ľahšie,“ tvrdí McChrystal.

    Technologický vývoj spojený s globalizáciou dáva oveľa väčšiu silu jednotlivcom a od základov mení bezpečnostné prostredie. „Ktorýkoľvek človek s klávesnicou môže byť považovaný za kybernetického bojovníka,“ pokračoval.

    „Hlavný problém je v tom, že relatívne malé skupiny ľudí majú dnes nepomerne veľký potenciál predstavovať vysokú bezpečnostnú hrozbu, ale pritom nemajú tie slabé miesta, ktoré existujú v prípade národných štátov. Jadrové zbrane a s nimi spojená bezpečnostná stratégia bola vždy založená na tom, že aktéri si vzájomne ,dávali nôž na krk‘. To sa v dnešnom bezpečnostnom prostredí už robiť nedá – ako chcete niekoho chytiť pod krk, keď ani neviete, kto to je a kde sa nachádza? S takou výzvou sme sa nikdy predtým nestretli,“ zdôrazňuje americký generál.

    Tento problém vznikol v dôsledku neustále sa zlepšujúcej technológie, ktorá jednotlivcom dáva ohromnú, potenciálne deštruktívnu silu. Ale štáty majú možnosť sa proti tomu brániť.

    „Technológia zároveň umožňuje národným štátom čoraz efektívnejšie monitorovať vlastnú populáciu. Táto schopnosť bude do budúcna zodpovedná za ohromné sociálne tlaky. Myslím si, že v budúcnosti sa dočkáme oveľa väčšieho počtu populačno-kontrolných opatrení. Ak budeme chcieť zaistiť bezpečnosť našich ľudí, budeme musieť obetovať niektoré naše občianske práva, inak to nebude možné.“

    Celý rozhovor si môžete v angličtine prečítať TU.

    - Reklama -