Určite nás predbehnú okolité krajiny. Ani automobilky nezaujíma, čo budeme musieť riešiť v sociálnej oblasti, varuje ekonómka

12.2.2018 11:00

Ak chceme smerovať k inteligentnej výchove, musíme vedieť, čo chceme v oblasti vzdelávania robiť. Ale to neexistuje a kým sa k tomu dostaneme, bude to ešte naozaj trvať. Určite nás predbehnú okolité krajiny. Povedala to docentka na Ekonomickom ústave SAV Iveta Pauhofová na oficiálnej prezentácii odbornej monografie zaoberajúcej sa problematikou stavu a možností vývoja trhu práce na Slovensku. Parlamentné listy prinášajú z jej vystúpenia niektoré zaujímavé postrehy.

Určite nás predbehnú okolité krajiny. Ani automobilky nezaujíma, čo budeme musieť riešiť v sociálnej oblasti, varuje ekonómka
Foto: ekonom.sav.sk
Popis: Iveta Pauhofová

Iveta Pauhofová so spoluautorkou Beátou Stehlíkovou z Paneurópskej vysokej školy napísala monografiu Kvalitatívna zmena v zamestnanosti Slovenskej republiky, kde charakterizujú súčasný stav zamestnanosti, identifikujú kľúčové kvalitatívne zmeny vo väzbe na štvrtú priemyselnú revolúciu a hľadajú budúci obraz zamestnanosti v našich podmienkach.

Monografia hovorí napríklad o tom, ako súvisí rast mzdovej nerovnosti a polarizácia na trhu práce s technologickými zmenami. História ukázala, že bolo veľmi veľa problémov s aplikovaním nových technológií a tí na špičke riadenia spoločnosti mali vždy veľké ťažkosti vyrovnať sa s potenciálom nezamestnaných pri zavádzaní týchto technológií. Nie je to len otázka nerovnosti v príjmoch, je to aj o začiatku vrstvenia spoločnosti a vzniku bielych golierov. Francúzski sociológovia prišli s myšlienkou prekariátu, pričom jedna z autoriek Stehlíková uviedla, že v zhlukoch v Prešovskom kraji na severovýchode Slovenska je obrovský potenciál vzniku tejto triedy chudobných čiastočne pracujúcich.

Okrem toho, že už po zmene režimu sa vytvoril významný potenciál nezamestnaných v Prešovskom aj Košickom kraji, je podľa Pauhofovej v týchto krajoch a v Banskobystrickom kraji potenciál ďalšieho rastúceho pnutia, pričom problémy spôsobuje rómske etnikum. „Nemáme už možnosť s ním nejako narábať, pretože riadenie rómskej otázky sa povýšilo na otázku európskeho charakteru. Sme obmedzení zákonmi, a tak sa nemôžu vykonať určité zásahy aj v sociálnej oblasti, ktoré by v podstate prestali diskriminovať biele slovenské obyvateľstvo,“ konštatovala.

Tablety nepomôžu, deťom treba pero, najlepšie atramentové

Dôležitou oblasťou, ktorej sa v publikácii venovali, je aj zmena človeka vplyvom digitálneho sveta, ktorá sa v prácach západnej proveniencie veľmi neobjavuje. „Keď sa objavuje, tak na to upozorňujú lekári, ale tí sa skôr zaoberajú otázkami vplyvu virtuálneho sveta, do ktorého sa ponárajú školáci často četujúci až desať, dvanásť hodín, hrajúci rôzne typy hier,“ uviedla Pauhofová, pričom sa v oblasti vplyvu sociálnych sietí a digitalizácie na človeka inšpirovala sociológmi, psychológmi a neurológmi ruskej proveniencie. „Myslím si, že aj u nás na Slovensku existuje pár neodborníkov, ktorí sú však vo významných funkciách. Vyjadrujú sa v zmysle, že realizácia digitalizácie už u nás nastala, treba to len dotiahnuť do konca, všetkým školákom v prvej triede treba zabezpečiť tablety,“ upozornila.

„Ak prestanú školáci v prvej triede používať pero, v mozgu dochádza k významným nielen fyziologickým zmenám a dieťa prestáva byť sústredené a prijímať informácie optimálnym spôsobom,“ doplnila ekonómka a vysvetlila, že optimálnym spôsobom myslela, aby ich dokázali ešte ďalej používať, nielen izolovane na niekoľko sekúnd, bez kontextu systémového videnia problému a potenciálu jeho možného riešenia. „To sa vytráca. Dokonca už generácia tridsiatnikov má určité obmedzenia v tom, že používame guličkové pero, nehovoriac o automatizácii,“ povedala a konkretizovala, že dokiaľ sa používalo klasické atramentové pero, ktoré sa nemohlo otáčať, museli sme pri písaní písaného písma prerušovať tlak, čo stimuluje schopnosť koncentrácie a zapamätania si. „Pokiaľ sa toto nerobí, dochádza k atrofovaniu, u slabších jedincov až k prerušeniu fungovania synapsií,“ dôvodila Pauhofová s tým, že aj tieto záležitosti patria do súvislostnej roviny problematiky zamestnanosti. Zmienila tiež, že dôležitosť problematiky sa dnes posudzuje podľa počtu lajkov, nie podľa skutočnej podstaty problému, a formuje to názor mladej generácie a ľudí, ktorí majú blízky vzťah k sociálnym sieťam.

Inteligentné mestá by mohli participovať na rozvoji regiónov

Ako limity rozširovania inteligentných informačných technológií na Slovensku autorky špecifikovali podnikanie a voľný trh, zmeny v spotrebe, regionálnu úroveň, usporený čas (vrátane ohrozenia pri jeho trávení len vo virtuálnom svete), väzbu na ekologizáciu (v protiklade k súčasným princípom v spotrebe, tiež ide o systémovú zmenu), diferencovanosť civilizačných modelov, inteligentné mestá a inteligentnú výchovu, nový charakter pracovných miest. Uvádzajú aj provokačné príklady zo Slovenska v oblasti konceptov inteligentných miest a inteligentnej výchovy. „Ak chceme smerovať k inteligentnej výchove, musíme vedieť, čo chceme v oblasti vzdelávania robiť. Ale to neexistuje a kým sa k tomu dostaneme, bude to ešte naozaj trvať. Určite nás predbehnú okolité krajiny,“ povedala Pauhofová.

Inteligentné mestá podľa nej majú možnosť participovať na rozvoji regiónov. „Zatiaľ je povedomie nášho obyvateľstva v tejto oblasti veľmi chabé, ale práve smart cities sú určitým potenciálom možného iného pohľadu na rozvoj regiónov,“ naznačila ekonómka, ktorá momentálne túto tému rozpracováva.

Monografia tiež poukazuje na to, v čom tkvie problém nepochopenia faktora času v spoločnosti, čo sa však netýka len Slovákov. K tejto problematike už pred dvoma rokmi vyšla kniha Adaptačné procesy a pulzujúca ekonomika, ktorú Pauhofová napísala spolu s profesorom Staněkom. V novej predstavenej publikácii na tento „mimoriadne dôležitý faktor“ nadväzuje.

Pomohla by nová kvalita a štruktúra služieb cestovného ruchu

„Udržanie nízkej miery nerovnosti miezd je veľkou výzvou pre Slovensko z hľadiska zmien v reprodukcii pracovnej sily,“ pokračovala odborníčka s tým, že vo väčšine okresov je nízka nerovnosť, rozdiely sa však prehlbujú, a preto je tomu potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť. „To sa bude týkať predovšetkým okresov, ktoré doteraz vyzerali ako-tak dobre, pretože hnacím motorom je tam automobilový a elektrotechnický priemysel, takže je dosť možné, že sa to aj tam posunie,“ obáva sa.

Pauhofová pri prezentácii monografie. Zdroj: sav.sk

Pauhofová zdôraznila, že tvrdo presadzuje zmenu štruktúry národného hospodárstva, výraznejší tlak na využitie nášho poľnohospodárstva a lepšie rozpracovanie využitia potravinárskeho priemyslu. Keďže s poľnohospodárstvom veľmi úzko súvisí voda, ktorá je faktorom prežitia, venujú sa narábaniu s vodou u nás. „Vzhľadom na to, aký potenciál máme na Slovensku z pohľadu prírodného prostredia a histórie, je to ďalšia oblasť, ktorá je využívaná ničivým spôsobom, a to napriek tomu, že máme veľmi veľa príkladov z okolitých krajín, kde to majú veľmi dobre rozpracované do detailov. Aj Česká republika, určité oblasti Maďarska, a hlavne Rakúsko, kam sa vyrojili naši ľudia a keď sa vrátili, nevedia nič zopakovať,“ posťažovala si. Autorky pomenovali, že by pomohla nová kvalita a štruktúra služieb cestovného ruchu aj cestou zamerania sa na dobre konštruovaný segment produktov, v monografii uvádzajú návrhy aj zdôvodnenia.

Máme veľa automobiliek a málo ciest

Pauhofová vyjadrila znepokojenie v súvislosti s ekonomikou postavenou len na automobilovom priemysle. „Taký typ monoštruktúry, aký máme v súčasnosti, to sme tu ešte nemali,“ prízvukovala. „Nejde len o to, že taký typ monoštruktúry, ale súčasne taký typ devastácie toho ostatného sme tu ešte nemali,“ doplnila, pričom elektromobily podľa nej dopravu neriešia, majú len „naštvať“ boháčov z ťažobných spoločností. „Pokiaľ si nenájdeme nejaké ďalšie piliere, pokiaľ ich už v súčasnosti nebudeme ukotvovať nielen v programových vyhláseniach, ale aj v realizačnej fáze, budeme perfektnou krajinou pre tých, ktorí budú hľadať takzvané vyľudnené regióny. Veľmi dobre finančne disponovaní klimatickí migranti nebudú mať problém obsadiť veľkú časť Banskobystrického kraja alebo niektoré časti Prešovského kraja,“ varovala ekonómka s tým, že hlavne na hranici s Ukrajinou, no aj na južnom Slovensku, sú mimoriadne krásne a čisté regióny. Podľa nej poskytujú veľké priestory pre to, aby sa tam postavili sanatóriá práve pre zahraničných klimatických migrantov, ktorí u nás budú môcť dožiť v luxuse, aký si Slováci nebudú môcť dovoliť.

„V spracovateľskom priemysle a energetike bude potreba práce klesať,“ predpovedajú autorky, pričom tento veľmi výrazný trend nie je len na Slovensku. V zdravotníctve je podľa nich potrebná nová, kvalitná transformácia. Vyzývajú na zacielenie na spoločenské hodnoty, kultúru formovania človeka.

S Európou podľa Pauhofovej ešte stále nie sme dostatočne prepojení. „A ja sa silno obávam, že ani dostatočne prepojení nikdy nebudeme, lebo nepatríme medzi veľmi zaujímavé regióny, kde sa vytvára vysoká pridaná hodnota. Nakoniec, myslíte, že naše dlhodobé problémy s nezamestnanosťou tkvejú v niečom inom ako v tom, že nás nepovažujú za európsky región?“ spýtala sa. S tým súvisí tiež to, že v súčasnosti ťaháme za kratší koniec z hľadiska dopravnej dostupnosti, vytvára sa okľuka cez Českú republiku. „Veľmi dobre viete, koľko rokov sa už na Slovensku budujú diaľničné trasy. Kedy vlastne mali byť dobudované? Prefinancovali sme a zadlžili, čo sa len dalo, a je úplne jedno, ktorá vláda,“ zhodnotila ekonómka.

Upozornila, že ani dopravná dostupnosť nie je ideálna. Nielenže nie sú byty pre takzvanú vnútornú migráciu, nie sú ani podmienky pre ich vybudovanie. Nedostatočná dopravná dostupnosť je pritom vysokým rizikom pre využitie regiónov nielen u nás, ale v europriestore. Ďalším rizikom je, že vzdelanostná kvalifikačná úroveň obyvateľstva nie je vyrovnaná, pričom nie vždy to súvisí s odvetvovým zameraním. Je nízka na juhu a východe Slovenska, čo tam bude generovať chudobu.

Obálka monografie. Zdroj: wolterskluwer.sk

Nedá sa žiť len z minulosti, nestačia kozmetické zmeny

„Programy Európskej únie sú zamerané na stredné a väčšie sídla, čo sa týka malých, sú odpísané. A viete, koľko ich na Slovensku máme? Je to špecifikum, niečo, čo udržiava krajinu. No tí, ktorí sú v riadiacom procese, nie sú schopní vyčleniť vlastné zdroje, pretože u nás je taká politika, že pokiaľ nie sú na niečo určené zdroje zvonku, tak to asi nie je dobré, nebudeme to financovať,“ konštatovala, pričom sa zmienila, že pri vyčlenení vlastných prostriedkov sa nedá „tak dobre priživiť“.

Autorky navrhujú opatrenia, dokonca sústavu projektov. Nestačí podľa nich spraviť len zmenu v oblasti vzdelávania, ale viacero zmien súčasne a musia vznikať koordinačné jednotky, ktoré dokážu nielen pripraviť materiály, ale aj veci realizovať. Musí vzniknúť úplne iné prepojenie štátnej správy a samosprávy s úrovňou regiónov, čo možno odskúšať na pilotných projektoch.

Doterajšie prístupy založené na definovaných väzbách medzi ekonomickým rastom, produkciou a zamestnanosťou vzhľadom na charakter a rýchlosť pôsobenia mnohých faktorov nestačia, je preto potrebné rozpracovať nové, aj v ekonomickej teórii. „Nemôžeme žiť na kostiach minulosti,“ nevyhla sa Pauhofová poetickému obratu. Mnohí ekonómovia aj sociológovia by si podľa jej slov mali uvedomiť, že dôležitosť faktorov ako demografický vývoj a tradičná štruktúra zamestnanosti sa zmenšuje, ale rastie významnosť systémovo pôsobiacich faktorov.

Digitalizácia ekonomiky a ekologizácia úplne zmenia pohľad na produkčnú štruktúru, dôjde k zmene komplexného chápania výroby, služieb a možno aj spotreby, kde sa to silno brzdí. Uvažuje sa o tom, že ekologická daň stúpne z terajších 20 percent na 100, čo sa však premietne do ceny výrobku. „Kto to zaplatí pri tej polarizácii a nerovnostiach v spoločnosti, pri tom, ako sa generuje horná vrstva bohatých a prekariát v Prešovskom a Košickom kraji?“ spýtala sa.

Autorky pritom predpokladajú, že následkom zmien funkcií človeka v ekonomických činnostiach sa zmení aj rozvrstvenie spoločnosti, čo sa ďalej bude systémovo profilovať v zásadnej zmene zamestnanosti. Ekonomický rast, veľkosť spotreby a ekológia už nebudú oddelené, ale budú pôsobiť ako určitý systémový proces. V Slovenskej republike spotreba aj produkcia rastie, spotreba je však krytá úvermi, zadlženosť domácností a podnikov sa zväčšuje. Napriek stále vysokej miere dlhodobej nezamestnanosti nie je dostatok pracovníkov, priemerná mzda sa zvyšuje, pričom automobilky pomaly a potichu prepúšťajú. „Oni majú svoje plány, treba si uvedomiť, že všetko sú to transnacionálne korporácie, ktoré tu majú svoje ,dcéry a vnučky'. Nebudú sa s nami radiť, nezaujíma ich, čo my budeme musieť riešiť v sociálnej oblasti,“ uviedla na margo zahraničných firiem.

Treba zachovať špecifickosť regiónov

Pauhofová tiež naznačila, že tripartita, teda spoločný orgán vlády, podnikateľov a odborov riešiaci najdôležitejšie predpisy, ktoré ovplyvňujú podnikanie a zamestnanosť, nefunguje tak, ako by mala. Nie sme podľa nej dostatočne kreatívni na používanie prierezových prístupov, flexibilita sa neposunula, ale „zakopala“. Trh práce na Slovensku je rigidný v dôsledku nedostatočne pružnej legislatívy a neochoty k zmene (na strane zamestnávateľov, ale aj pohodlných zamestnancov), systém vzdelávania smeruje vpred ťažkopádne. „Snažia sa nás nakŕmiť pozitívnymi výsledkami makroekonomického vývoja, používajú sa na prekrytie rozdielov medzi regiónmi. Všetci dúfajú, že sa to nejako utrasie, regionálnej problematike nikto nevenuje pozornosť,“ posťažovala sa.

„Technická stránka civilizácie sa vyvíja veľmi rýchlo, je to obrovská, úžasná dynamika a takisto máte možnosť každodenne sledovať aj veľmi významné zmeny prírodného prostredia,“ doplnila ekonómka, pričom poukázala na pozvoľnú premenu človeka. „Keď bude všetko fungovať v rámci regiónov, bude to fungovať aj v globálnom svete,“ povedala v závere prezentácie. Vytvorenie homogénnych regiónov nepovažuje za riešenie, treba vychádzať zo špecifickosti regiónov a zachovať ju.

„Potreba ľudskej práce ostáva, mení sa však jej podoba, náplň a obsah,“ uzavrela Pauhofová, je to však nielen otázka zamestnanosti, ale aj systémových spoločenských zmien.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: rp
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

17:00 Nemecko je cool, ako sa mení a je otvorené. Tamojší novinár vyvracia milosrdné lži, ktoré o krajine prepadajúcej sa do močarísk šíria médiá

Nemecké provládne médiá sa zaoberajú zakrývaním vplyvov migračnej politiky otvorených dverí kancelár…