Pán Samir Mahfoud žije v Nemecku od 70. rokov minulého storočia. Odišiel zo Sýrie, v Nemecku vyštudoval vysokú školu a v krajine zostal. Dnes pracuje ako prekladateľ. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt povedal, že mnohí Arabi dnes utečenecký status vnímajú ako zamestnanie, ktoré im zaistí spokojný život bez toho, aby sa museli integrovať. Zistil to na príklade svojho krajana.
Ten za ním raz prišiel a chcel, aby mu preložil vysvedčenie do nemčiny. Mahfoud sa dozvedel, že Sýrčan pôvodom z Idlibu žije v Nemecku už celé mesiace, ale nepovažoval za dôležité učiť sa po nemecky. Úrady vraj utečencovi ponúkli intenzívny kurz nemčiny, lenže ten ho odmietol, pretože sa mu nechcelo vstávať o piatej ráno. „Som si istý, že s takýmto prístupom ten človek nedostane žiadnu prácu,“ rozčúlil sa Mahfoud.
Mám strach z takejto vystupňovanej radikálnosti
Pán Mahfoud dlhé roky cestoval a vytvoril si sieť kontaktov na Blízkom východe. Dodnes sa snaží nezabudnúť na svoje sýrske korene. Bezplatne pomáha utečencom zo Sýrie s prekladmi, čím si medzi utečencami získal dobrú povesť. Možno aj preto sa na neho dnes obracajú ľudia z Blízkeho východu a pýtajú sa ho, ako sa žije v Nemecku.
„… veľa ľudí v arabských krajinách si myslí, že byť imigrantom v Nemecku je istý druh povolania. Na sociálnych sieťach sa dokonca objavujú správy, že za také povolanie imigrant dostane 400 eur – teda sumu zo sociálneho systému, na ktorú má právo každý uznaný žiadateľ o azyl,“ píše Český rozhlas s odvolaním sa na Die Welt.
Mahfoud vraj tomuto pohľadu do istej miery rozumie, Sýria je dnes spustošená a predstava, že dostanete v Nemecku sociálne dávky, je veľmi lákavá. Nemci by sa však mali rozhodnúť, koho naozaj prijmú. Mali by sa starať predovšetkým o ľudí, ktorí chcú v Nemecku začať nový život a pracovať. Zamietnutých žiadateľov o azyl by malo Nemecko posielať preč, čo sa, bohužiaľ, nedarí.
Mahfoud má však strach ešte z jednej veci – z náboženskej radikalizácie. Hoci sa narodil ako moslim, sám seba vníma skôr ako ateistu, ale keď sa tak prezentuje medzi moslimami, pozerajú na neho cez prsty.
„Mám strach z takto vystupňovanej radikálnosti. Náboženstvo sa radikalizuje – a nielen v Nemecku. Počas poslednej návštevy Tuniska sa mi pre ateizmus vyhrážal taxikár. Situácia sa tam zhoršila v súvislosti s udalosťami Arabskej jari. Kedysi sme s manželkou v Tunisku trávili týždne, teraz tam už nepôjdeme,“ poznamenal Mahfoud.
Celý text si môžete prečítať TU.
