Ultrapravičiari sú v Európe v kurze. Antiimigračným a krajne pravicovým stranám sa darí vo voľbách a Slovensko nie je výnimkou

Nekončiaca migračná kríza, spomalený či žiadny ekonomický rast a rastúce sklamanie zo smerovania Európskej únie ženú podľa denníka The New York Times vodu na mlyn krajnej pravici naprieč Európou. Výsledkom týchto nálad v európskej spoločnosti je úspech zavedených či novozaložených ultrapravicových strán vo viacerých krajinách Európy, Slovensko nevynímajúc. 

Príkladom prejavu nárastu krajne pravicových tendencií v európskej politike je Nemecko. V uplynulých mesiacoch sa tam stále väčšej podpore tešia zástupcovia ultranacionalistickej strany AfD (Alternative für Deutschland). Jej program je založený na odpore voči migrantom a ochrane pracovných práv pre Nemcov. 

 

Strana AfD vznikla pred tromi rokmi ako protestné hnutie proti euru. V marci tohto roku stranu podporila v niektorých spolkových krajinách až štvrtina voličov. Na budúci rok jej prieskumy pripisujú veľké nádeje na získanie až 13 % hlasov v parlamentných voľbách. Ak sa prieskumy naplnia, bude AfD prvou krajne pravicovou stranou, ktorá sa od konca druhej svetovej vojny dostane do nemeckého Bundestagu. Stačí jej na to päťpercentná podpora voličov. 

 

Úspechu AfD napomáha zvyšujúci sa počet migrantov v Nemecku a rastúci odpor tamojšej spoločnosti. Preferencie strane raketovo stúpli po novoročných útokoch v Kolíne. AfD bojuje proti prijímaniu migrantov, liberalizácii a nesúhlasí s centralizáciou moci do Bruselu. Okrem toho vyhlasuje, že „islam nepatrí do Nemecka“ a volá po zákaze výstavby mešít na nemeckom území. 

Popularita krajnej pravice sa prejavila aj v prezidentských voľbách v Rakúsku. V ich prvom kole voliči posunuli do boja o prezidentské kreslo kandidáta antiimigračnej Strany slobody Norberta Hofera. Po nedeľňajšom druhom kole rakúski zástancovia migračnej vlny zatajovali dych, keď Hofer len tesným rozdielom prehral so svojím súperom zo Strany zelených Alexandrom Van der Bellenom.

 

Hofer získal 49,7 % hlasov, zatiaľ čo 72-ročného ekonóma podporilo v prezidentskom kresle 50,3 % voličov. Denník The Telegraph popisuje Hofera ako netradičného ultrapravicového lídra, ktorý dobre pôsobí pred kamerou a počas kampane so sebou nosil svoj Glock ráže 9 milimetrov. Napriek neúspechu je obrovská podpora voličov znakom, že Hoferove krajne pravicové názory sú sympatické veľkej časti Rakúšanov.

Antiimigračná konzervatívna strana Právo a spravodlivosť vedie v rebríčku popularity v Poľsku. Vlani ju volilo takmer 39 % poľských voličov, čím v porovnaní s rokom 2010 ešte posilnila a Poľsko sa zase posunulo trochu viac doprava. Proti konzervatívnej vláde strany Právo a spravodlivosť u našich severných susedov rastie vlna odporu, ktorá ženie ľudí do ulíc. Rovnako časté sú však aj pochody proti migrantom, ktorých Poľsko odmieta prijať. 

(Text pokračuje pod videom)

 

VIDEO Protesty proti migrantom v Poľsku 

Rastúcej podpore sa ultrapravičiari tešia aj vo Francúzsku. Vlani v decembri tam krajne pravicový Národný front v prvom kole regionálnych volieb získal 27 % hlasov. Na čele Frontu stojí Marine Le Penová, dcéra jedného z najznámejších ultranacionalistov francúzskej politiky minulých dekád Jean-Marie Le Pena. Predsedníčka Národného frontu sa chce na budúci rok uchádzať o priazeň voličov v prezidentských voľbách. Očakáva sa, že by to mohla zvládnuť do druhého kola. 

Výnimkou v náraste popularity krajnej pravice nie je ani Slovensko. V marcových voľbách do národnej rady zaznamenala veľký úspech u voličov Ľudová strana Naše Slovensko pod vedením Mariana Kotlebu. Ľudákov podporilo takmer štvrť milióna voličov, získali vyše 8 % odovzdaných hlasov a v parlamente obsadili 14 kresiel. 

 

Najnovší, májový prieskum agentúry Focus ukazuje, že podpora ĽS NS u voličov od volieb ešte vzrástla. Podľa prieskumu by ľudákov podporilo takmer 9 % voličov a v parlamente by mali tým pádom ešte o dve miesta viac.  

 

O tom, ako by vyzeral parlament, keby boli voľby začiatkom mája, sme písali TU.

 

Zaujímavé je, že denník The New York Times vo svojom článku o vzostupe krajne pravicových politických zoskupení naprieč Európou zaraďuje do tejto kategórie aj Slovenskú národnú stranu (SNS). Tá sa od ultrapravicovej rétoriky, z ktorej mnohí vinia ĽS NS, dištancovala už v predvolebnej kampani. Aj SNS by podľa spomínaného prieskumu posilnila, a keby boli voľby začiatkom mája, získala by vyše 11 % hlasov, čo by znamenalo posilnenie o takmer 3 %.