„Macedónsko, ktoré sa už niekoľko mesiacov zmieta v kríze, v rámci ktorej bolo donútené vyrovnať sa s prívalom utečencov snažiacich sa dostať ďalej do Európy, sa musí potýkať aj s nepriateľmi pôsobiacimi vo vnútri krajiny,” píše sa na serveri Daily Caller. Naozajstným nepriateľom macedónskej vlády a celého národa je údajne americký miliardár a filantrop George Soros, ktorý v krajine pôsobí prostredníctvom svojej nadácie.
„George Soros a ním financované organizácie sa pod zámienkou budovania občianskej spoločnosti miešajú do macedónskej politiky celé roky. Už takmer štvrťstoročie Soros finančne podporuje bývalú Komunistickú stranu Macedónska a prostredníctvom spolupráce s ňou získava stále viac vplyvu v macedónskej politike a médiách,” píše sa na americkom konzervatívnom serveri.
Autor článku sa opiera o nedávne vyhlásenia macedónskeho premiéra Nikolu Gruevskiho, ktorý je rastúcim vplyvom Georga Sorosa v Macedónsku veľmi znepokojený.
„Jeho nadácia z finančnej perspektívy aj z pohľadu ľudských zdrojov je najmocnejšou svetovou nadáciou, ktorá má zároveň jasné politické ciele. Soros sa rozhodol využiť svoje finančné zdroje na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov,” uviedol premiér Gruevski.
Prvý cieľ má ideologický charakter a spočíva v utvorení “otvorených spoločností”. Druhý cieľ má finančnú povahu a podľa macedónskeho politika je založený na snahe zarobiť na finančných špekuláciách pri využití znalostí o politickom vývoji v krajinách, kde Soros pôsobí.
„Po krátkom období sú celé inštitúcie, ministerstvá, vlády aj tajné služby infiltrované jeho postojmi a názormi, jeho ideológiou a cieľmi,” mieni politik.
Podľa konzervatívneho denníka Daily Caller George Soros sa usiluje o oslabenie macedónskej vlády, ovplyvnenie volieb a oslabenie Európy tým, že zneužíva utečeneckú krízu, ktorá Macedónsko silno zasiahla. Jeho konečným cieľom má potom byť oslabenie európskej meny prostredníctvom finančných špekulácií.
Soros spolupracoval aj s americkým veľvyslancom v Macedónsku a “ďalšími vplyvnými osobnosťami, ktoré mu pomáhali na dosiahnutie plánov na oslabenie macedónskeho politického systému”.
Predseda macedónskej vlády Nikola Gruevski, ktorý na konci minulého roka zvíťazil vo voľbách, nedávno vyhlásil: „George Soros v Macedónsku nemôže uspieť, keďže spravodlivosť je na našej strane. Bez ohľadu na jeho motívy, naše snahy sú poctivé a spravodlivé. Soros nás nezastaví,” uviedol politik.
V Macedónsku dokonca zašli tak ďaleko, že v polovici januára vytvorili novú občiansku alianciu s názvom Zastavte operácie G. Sorosa. Jeden z ich zakladateľov Nikola Srbi dôvod na založenie iniciatívy vysvetlil nasledovne:
„Nadácia Open Society, ktorú vedie George Soros, ktorý cez ňu podporuje násilné procesy v Macedónsku, uspela v monopolizácii celého verejného sektora krajiny. Organizácie, ktoré s ideológiou Georga Sorosa nesúhlasia, bez milosti vytláča zo scény.”
Alternatívne vysvetlenie kritiky Georga Sorosa
Aký je presne dôvod pre náhlu protisorosovskú kampaň v krajine? Na prípad sa zameralo aj Rádio Slobodná Európa (RFE).
Podľa RFE je neľúbosť s nadáciou Georga Sorosa prekvapením najmä zo strany už niekoľkokrát zmieňovaného predsedu vlády Macedónska Gruevskeho; mnoho členov jeho vlády so Sorosovou nadácií úzko spolupracuje, vrátane súčasného prezidenta krajiny Gjorgeho Ivanova. Napríklad súčasný veľvyslanec Macedónska v Londýne Jovan Donev v minulosti pôsobil v niekoľkých výkonných funkciách v nadácii Georga Sorosa.
„Gruevski, ktorého strana je v Macedónsku pri moci od roku 2006, zvíťazil v posledných parlamentných voľbách iba s tesným náskokom a teraz si vedenie strany nie je isté, či môže aj naďalej počítať s podporou koaličných partnerov. Gruevski sa navyše musí potýkať s vlnou kritiky, ktorú vyvolal škandál spojený s odpočúvaním niekoľkých vládnych činiteľov, do ktorého boli údajne namočení niektorí členovia jeho strany a obchodní partneri,” píše RFE.
„Gruevski vníma Sorosa ako otca liberalizmu a veľkú hrozbu pre svoj autoritársky režim,” povedal RFE macedónsky marketingový expert Arsi Zekoli.
Čo na to sám Soros?
Americký miliardár sa pokúsil motiváciu pre svoju činnosť vysvetliť v článku, ktorý bol na konci minulého roka zverejnený na jeho internetovej stránke.
„Som osemdesiatšesťročný maďarský Žid, ktorý sa stal americkým občanom po konci druhej svetovej vojny. Už vo veľmi útlom veku som si uvedomil dôležitosť toho, v akom politickom režime človek žije. Formatívnou skúsenosťou môjho života bola okupácia Maďarska nacistickým Nemeckom v roku 1944. Ak by si môj otec zavčasu neuvedomil závažnosť situácie, pravdepodobne by som v tej dobe zahynul,” píše Soros v úvode článku.
Potom americký miliardár vysvetľuje, ako sa po vojne dostal do Anglicka, kde na londýnskej univerzite študoval filozofiu Karla Poppera.
„Pomohla mi pochopiť základný rozdiel medzi dvoma typmi politických režimov: tým, kde si ľudia sami vyberajú svojich zástupcov, ktorí majú potom za úlohu obhajovať ich záujmy, a tým, kde politická elita manipuluje občanmi svojich štátov na dosiahnutie vlastných záujmov,” píše Soros.
Finančník tak – podľa Popperovho diela – pomenoval prvý typ spoločnosti na “otvorenú”, druhý typ potom ako “uzavretú” spoločnosť. Soros pritom priznáva, že sa touto klasifikáciou dopúšťa veľkého zjednodušovania celej problematiky, ale na fundamentálnej úrovni je vraj toto rozdelenie platné a dá sa ním riadiť.
Podľa finančného experta a amatérskeho filozofa Georga Sorosa sú dnešné otvorené spoločnosti v kríze. Na druhej strane uzavreté spoločnosti sú vraj v rozkvete.
„Vysvetľujem si to tak, že zvolení lídri v otvorených spoločnostiach sklamali svojich voličov, ktorých sklamanie a rastúca miera frustrácie dospela k tomu, že sa stále viac z nich odvracia od súčasnej existujúcej verzie demokracie a kapitalizmu,” píše Soros.
Globalizácia – najmä v oblasti voľného pohybu finančného kapitálu – prispela k nárastu nerovnosti nielen medzi jednotlivými štátmi, ale aj medzi ľuďmi vo vnútri konkrétnych štátov. Najmä v rozvinutých krajinách z voľného pohybu kapitálu profitovali najviac jeho vlastníci, ktorí tvoria iba 1 % populácie.
Zlyhaniu jednotlivých národných vlád, ktorej úlohou malo byť nahromadené bohatstvo efektívne prerozdeliť, prispelo k tomu, že ľudia začali stále viac načúvať populistickým politikom, čo vraj hrá do kariet najmä prezidentovi Ruskej federácie Putinovi.
„Tí, ktorí veria, že EÚ musí byť zachránená a následne reformovaná, musia robiť všetko, aby k tomu prispeli,” píše Soros v závere svojho článku.
