Sekulárny štát a školstvo sa v Turecku stávajú podľa viacerých akademikov minulosťou. Vládne reformy prisúdili väčšie právomoci prezidentovi a jeho vláde, ale oslabili parlament. Podľa portálu Politico je Turecko na ceste k tomu, aby sa o štátnych záležitostiach rozhodovalo mimo parlamentu. Podľa schválených ústavných zmien totiž dostáva viac moci prezident a vláda. S uverejnením nových osnov sa zdá, že prvé zmeny nastali vo vzdelávaní.
Žiaci a študenti v Turecku sa budú v novom školskom roku učiť podľa upravených osnov z dielne ministerstva školstva. Do učebníc napríklad povinne zaradili state o renomovaných tureckých a moslimských vedcoch, o ktorých sa majú deti učiť popri Einsteinovi, Newtonovi a ostatných velikánoch vedy.
Sekulárna časť tureckej spoločnosti je však plánmi ministerstva školstva pobúrená. Deťom totiž majú odpadnúť napríklad hodiny, na ktorých sa učili o evolúcii, a rovnaké pobúrenie vyvoláva aj plán na vyradenie výučby o zakladateľoch Turecka.
Na poplach bijú aj samotní učitelia, ktorí tvrdia, že takýmto spôsobom môže dôjsť k podnecovaniu náboženských a nacionalistických tendencií v spoločnosti. Najväčšia opozičná strana v Turecku CHP odsudzuje súčasné smerovanie ministerstva školstva a vníma zmeny v učebných osnovách ako snahu o „vymazanie“ zakladateľa Tureckej republiky Mustafu Kemala Atatürka z histórie. Ministerstvo chce totiž okresať hodiny, ktoré sú venované „otcovi“ moderného Turecka.
História z inej perspektívy
Vláda sa však bráni tým, že nejde o žiadne vymazávanie z histórie, ale iba o snahu učiť turecké dejiny „z perspektívy národného a morálneho“ vzdelávania. Cieľom je vraj „chrániť národné hodnoty“. Práve z tohto nacionálneho smerovania vzdelávania má obavy opozícia a sekulárna časť tureckej verejnosti.
Ministerstvo školstva prisľúbilo, že dôjde aj k zmenám vo výučbe náboženstva, aby boli osnovy v súlade s predpismi Európskeho súdu pre ľudské práva. Nové sylaby napríklad nahradia výrazy ako „naše náboženstvo“ výrazom „islamské náboženstvo“, ktorý je vraj neutrálnejší a zanecháva sekulárny charakter vzdelávania.
Politico píše, že Turci, ktorí uznávajú sekulárne základy štátu, vraj vnímajú politiku prezidenta Erdogana a jeho vlády ako ohrozenie ich spôsobu života. Erdoganova Strana spravodlivosti a pokroku (AKP) sa dostala k moci v roku 2002.
Dnes je AKP terčom kritiky nielen zo strany sekulárnej verejnosti a nie je to prvýkrát, keď sa práve vzdelávanie stalo v Turecku predmetom sporov a celospoločenskej debaty. Vlnu nevôle vzbudilo v roku 2014 napríklad zrušenie zákazu nosenia buriek na univerzitách. Do ulíc vtedy vyšli na protest rodičia 40 000 študentov, ktorých podľa reformy umiestnili v islamských, štátom sponzorovaných školách, a to bez ohľadu na to, či sa tam hlásili, alebo nie.
Po nástupe Recepa Tayiipa Erdogana k moci sa počet islamských, štátom platených škôl zvýšil zo 63 000 na dnešný milión. Samotný turecký prezident je študentom práve takejto vzdelávacej inštitúcie.
- Reklama -
