Ubíja ma nesystémovosť, ktorá vznikla príchodom fašistov a fašistoidných občanov, ktorí hlásajú návrat k Rusku. Kiska ma neoslovil, hovorí Nicholsonová

15.9.2018 0:00

ROZHOVOR Leto prinieslo mnoho udalostí a káuz, na ktoré reagovali takmer všetky známe mená. Lucia Ďuriš Nicholsonová však verejne nevystupovala. Venovala sa rodine a rozmýšľala nad svojím ďalším pôsobením v politike. „Momentálne som na križovatke a stále sa rozhodujem, čo bude po roku 2020. A teda, či sa stiahnem, alebo ostanem v politike,“ hovorí podpredsedníčka parlamentu pre ParlamentneListy.sk.

Ubíja ma nesystémovosť, ktorá vznikla príchodom fašistov a fašistoidných občanov, ktorí hlásajú návrat k Rusku. Kiska ma neoslovil, hovorí Nicholsonová
Foto: TASR
Popis: Podpredsedníčka parlamentu SR Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) počas 34. schôdze parlamentu 11. septembra 2018

Pani Nicholsonová, cez leto bola témou číslo jeden únos vietnamského podnikateľa Trinh Xuana Thanha, pričom sme únoscom mali požičať vládny špeciál na prepravu do Moskvy. Čo na túto skutočnosť hovoríte ako podpredsedníčka parlamentu?

Podľa mňa to je nehoráznosť a medzinárodný škandál. Rovnako to je niečo, čo sa navždy zapíše do našej histórie, ide o hanbu pre Slovensko. Najmä z toho dôvodu, že sme sa s tým nijako nevyrovnali. Vlastne tak, ako so všetkými škandálmi Ficovej vlády. V normálnej krajine by nebolo uspokojením to, že ten, kto to všetko napáchal, by bol poslancom národnej rady. Hovorím o bývalom ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.

Funkcia poslanca by mala byť taká, aby sa k nej dalo morálne vzhliadať a musím povedať, že pán Kaliňák je skôr predstaviteľom morálneho bahna ako nejakej pýchy, ktorá by mala reprezentovať občanov v parlamente. Preto sa domnievam, že v normálnej krajine by sa mal takýto človek okamžite vzdať mandátu, ak by sa prevalili takéto kauzy. A rovnako by mali nastúpiť nezávislé orgány činné v trestnom konaní, ktoré by sa s kauzou a hlavným podozrivým v danej veci vyrovnali nezávislým vyšetrovaním, na konci ktorého by sa vyvodila aj trestno-právna zodpovednosť.

Čiže si myslíte, že je Robert Kaliňák priamo zapletený do celej kauzy?

Ak si dám na misky váh to, čo hovoria slovenské autority, a na druhú misku si dám vyjadrenie nemeckých autorít, napríklad polície, tak nemám problém pochybovať, kde je pravda. Som presvedčená, že je na strane nemeckých autorít.

Medzi naše autority považujem SIS, našu políciu, prokuratúru, ministerstvo zahraničných vecí a následne aj samotného Kaliňák, ktorý evidentne klamal. A povesť týchto autorít, ktoré sa ku kauze vyjadrovali, je nesmierne poškodená a veľmi pokrivkáva. A z toho vyplýva aj to, že ich dôveryhodnosť nie je na nule, ale v mínusových číslach.

Ukázali nám to aj pri Kuciakovej vražde, aj pri všetkých kauzách a politických škandáloch, do ktorých boli zainteresované špičky predovšetkým strany Smer, ale aj iných v súčasnom vládnom zlepenci. Oni sa s tým nedokážu vyrovnať objektívne, x káuz sa upratalo pod koberec. Toto je len jedna z nich.

Ak sa ma pýtate, čo si o tom myslím, tak ak to takto porovnám, tak nemám dôvod neveriť nemeckým orgánom. Tie nemajú rad takých škandálov ako slovenské autority pri vyvodzovaní trestno-právnej zodpovednosti v prípade vysokopostavených osôb.

Čo by z toho Robert Kaliňák mal? Nie je prehnané tvrdiť, že by sa vedome zaplietol do únosu pána Thanha?

Viete, či to bolo vedome, alebo nevedome, to sa môžem iba domnievať. Poznajúc pána Kaliňáka by som nemala problém uveriť, že to bolo vedome. Ale to je iba moja domnienka.

Ja si myslím, že by to malo byť práve na danom vyšetrovaní, ak by naše orgány činné v trestnom konaní neboli zainteresované, čo však dlhodobo sú. Na to by mali dať práve oni odpoveď. Mne to neprináleží.

Odhliadnúc od toho, či to bolo vedome, alebo nevedome, ten človek za to nesie plnú zodpovednosť. Je však zaujímavé, že ak tvrdí, že o tom nevedel, že bol zneužitý a podobne, tak on sa ešte aj pri obrane dopúšťal dokázateľných klamstiev. On klamal o tom, že bude na palube vládneho špeciálu, pričom tam v skutočnosti nebol. To už je jedno, či vedel o pánovi Thanhovi, alebo nevedel. Proste klamal.

A tu vyvstáva otázka, prečo by klamal, ak by o tom nevedel. On sa nás snaží presvedčiť, že ide o štandardný postup, že sa povie krajine, cez ktorú špeciál narýchlo prelieta, že tam je minister vnútra, ale je dokázané, že to nie je štandardný postup. Exminister Kaliňák proste klamal.

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ste boli práve vy jeden z najsilnejších hlasov za predčasné voľby. Nestalo sa tak, Robert Fico podal demisiu a novú vládu postavil Peter Pellegrini. Ako hodnotíte takmer polrok jeho vlády?

Asi najviac by to vystihlo to, že nejde o Pellegriniho vládu, ale o štvrtú vládu Roberta Fica. On ju nevymenil, tam išlo iba o kozmetické úpravy, ktoré sa tam urobili a dnes celé Slovensko vie, akého podvodu sa na ľuďoch dopustili. Tam nejde iba o výmenu Denisy Sakovej za pána Kaliňáka, ale o to, že Tibor Gašpar je teraz jej poradca, Robert Krajmer mal rovnako zabezpečený kariérny postup.

Všetci ľudia, ktorí participovali na marení vyšetrovania vraždy Kuciaka a Kušnírovej, sú dnes ďalej vo funkciách. A z toho je zrejmé, že sa nič nezmenilo. Oni iba vymenili starnúceho, nesympatického Fica za sympatického Pellegriniho, ktorý neriadi túto vládu, ona sa riadi samospádom, kde hnacím motorom sú kšefty na rôznych ministerstvách.

Pán Pellegrini to neriadi, pretože nemá výtlak čokoľvek riadiť. Zlyhal aj ako vicepremiér pre investície a informatizáciu, viem z vnútra jeho bývalého úradu, že bol slabý, odchádzali odtiaľ ľudia, rozpadal sa mu tím, bola tam obrovská fluktuácia ľudí a ani to nevedel udržať. Naozaj iba veľmi naivný človek by si mohol myslieť, že pán Pellegrini má na to, aby mohol riadiť túto vládu.

On premiérovanie premenil na svoje osobné PR. To sú napríklad tie potulky po nemocniciach, školské jedálne a podobne. Fascinuje ma však to, že po tom, čo tu zomreli dvaja nevinní mladí ľudia, tak tento národ im to dokáže zjesť aj s navijákom.

Ukázal to aj najnovší prieskum o prezidentských kandidátoch, ktorý robila agentúra AKO. Peter Pellegrini, ktorý ani neohlásil kandidatúru, rovnako aj Andrej Danko, ak by nastúpili, boli by relevantnými kandidátmi na post prezidenta. A to po všetkom, čo sa stalo. Podľa mňa je na mieste otázka, čo sa deje s touto krajinou a ľuďmi v nej. Pretože ja si výsledky daného prieskumu neviem vysvetliť. A ak si zoberiete, čo všetko sa deje vo štvrtej Ficovej vláde, ktorú volajú Pellegriniho, tak to je jeden škandál za druhým.

Napríklad?

Napríklad farmári. Obrovské problémy v rezorte pôdohospodárstva, ktoré Gabriela Matečná nezvláda. Ona sa prikrýva farmármi, ktorým nasľubovali narýchlo dotácie, ale po článku Andreja Bána, kde zverejnil dané kauzy, sa nič nezmenilo. Ona pre tých farmárov neurobila absolútne nič. Sme s nimi v kontakte, ide o tisíce farmárov, ktorí dnes nevedia, ako budú fungovať, žiadajú o niečo ministerku, ktorá má hájiť ich záujmy a jednoducho sa nedeje absolútne nič. Ide o čistú ignoranciu.

Alebo Lubyová. Množstvo vedcov, ktoré sú obrovské kapacity, buď odišli, alebo spísali petíciu a memorandum za to, aby odstúpila. Ja si myslím, že by sme mali obetovať jednu zlú ministerku školstva namiesto vynikajúcich vedcov, aby tu zostali a mohli fungovať. Ani to sa nedarí. To ministerstvo školstva ide jedným brutálnym samospádom.

Verejné školstvo je v totálne dezolátnom stave, vysoké školstvo detto. Teraz poslanci prelomili prezidentovo veto, keď vrátil v júni zákon o vysokých školách. To, čo sa udeje so Slovenskou akadémiou vied, tak ide o čistú likvidáciu a to len preto, že Lubyová chce mať prehľad o toku peňazí v ústavoch. Čo je hrozné. A to presne znamená to, že aj tam ide iba o peniaze. Ona dokázala ohroziť, ba až likvidovať vedu a výskum len pre to, aby si udržala kontrolu nad tokom peňazí v SAV-ke, ale aj v ústavoch, ktoré teraz budú vznikať akoby na „zelenej lúke“. A to len pre to, aby prešla daná novela zákona.

Obrana. Ďalší škandál. To už ani nehovorím o stíhačkách, obrnených transportéroch a ich obstarávaniach, ale hovorme o obstarávaní, ktoré má riešiť aj generálna prokuratúra. Ide o kauzu, kde bol zmanipulovaný tender, existuje na to očitý svedok, ktorý to dokáže popísať od A po Z. A teda, akým spôsobom sa riadilo ministerstvo obrany, aj keď musím povedať, že ide o starý škandál z predchádzajúcich rokov.

To znamená, že za kauzami nestojí iba Smer, ale aj SNS, ktorá absolútne zlyháva, a Pellegrini, ktorý stojí na čele toho všetkého, s tým absolútne nič nerobí. On si teraz robí PR na tom, že v Ružinovskej nemocnici vybuduje novú neurochirurgiu. Ale rozprávajme sa o tom, že za 300-miliónový škandál s DPH a clom na čínsky textil a obuv by sa mohla postaviť jedna celá krajská nemocnica a nie neurochirurgické centrum v Ružinovskej nemocnici. On to proste neriadi. Vláda ide samospádom a rozhodujú tam úplne iné záujmy ako záujmy Petra Pellegriniho. A ten má smutne záujem iba na tom, aby prežil budovaním vlastného imidžu.

To nehovorím o 300-miliónovej kauze, čo je obrovský škandál, za ktoré by mali okamžite dostať výpoveď Imrecze aj Makó. Majú aj tak zlú povesť, vonku sa hovoria veci, ktoré jednoznačne z nich robia ľudí, ktorí už dávno nemali byť vo funkcii. Napriek tomu sú tam. Oni tam nemali byť ani dosadení. Vyhrážajú sa však trestnými oznámeniami, čiže viac vám nemôžem povedať.

Dnes Imrecze dokáže viesť debatu o tom, či metodika výpočtov škody na tovare, ktorú použil OLAF, bola správna alebo nesprávna. To je vrchol arogancie, pretože odporúčanie OLAF je o tom, že normálne pomenovali, že tu organizované skupiny profitovali na umelom znižovaní hodnoty tovaru.

Vrátim sa ešte k poľnohospodárom. Hovorili ste, že ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná neurobila pre nich absolútne nič. Antonia Vadalu, ktorý bol hlavný aktér kauzy, odovzdali slovenské orgány talianskej polícii. Neznamená to, že sa veci pohli vpred?

Nie. Musím povedať, že síce to začalo u pána Vadalu, ale je otázka, ako to bolo s celou kauzou týkajúcou sa Vadalovcov. Všetci, teda médiá aj my sme sa fokusovali na taliansku odnož mafie. Samozrejme, nejdem bagatelizovať, ide o zlyhanie všetkých bezpečnostných zložiek, keď sa talianska mafia, ktorej mali byť súčasťou, dostala tak blízko k vtedajšiemu premiérovi. To je ale iba jedna časť príbehu.

Ale to, kto je skutočnou mafiou, pokiaľ ide o dotácie na pôdu, to sa podarilo zistiť až neskôr. Vadalovci boli skokanských mostíkom. Ja si dnes dokonca myslím, že daným ľudom vyhovovalo, že sme tak dlho riešili Vadalovcov, Rodovcov, pôdu a dotácie, pretože to akoby prekrylo to, čo sa dialo za tým. To nebola iba Rošková, ale aj iné organizované skupiny v tejto krajine, ktoré sú veľmi silné. Tiež boli napojené na kšefty s pôdou cez dotácie a ľudí zo Slovenského pozemkového fondu, Poľnohospodárskej platobnej agentúry až po ľudí z ministerstva pôdohospodárstva.

Som presvedčená, že Matečná je súčasťou celého stroja, ktorý profitoval z chaosu na ministerstve pôdohospodárstva, pokiaľ ide o dotačný mechanizmus na pôdu. Vôbec si nemyslím, že teraz v tejto kauze ide o Antonia Vadalu. On pravdepodobne dostane to, čo si zaslúžil, ale my máme iný problém. A ten je oveľa rozsiahlejší a, žiaľbohu, ako to býva zvykom ani tam sme neboli schopní vyvodiť politickú zodpovednosť. A to ani vo vzťahu k Matečnej, keď sme ju v parlamente odvolávali, ale ani samotná Matečná nebola schopná vyvodiť zodpovednosť vo vzťahu k šéfovi PPA a šéfke SPF. Naďalej sú všetci vo funkciách a karavána ide ďalej.

Gabriela Matečná

  • SNS
  • ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka

Cez leto ste verejne nevystupovali. Z vašich príspevkov na sociálnej sieti vyplýva, že ste sa venovali najmä rodine. Je to správny dojem?

Je to správny dojem, ja som ten oddych potrebovala. A to z jedného dôvodu. Na protestoch, ktoré sa organizovali, ľudia chodili proti niečomu a za to, aby sa spravila kompletná očista našej krajiny. Ja som na protesty chodila nielen ako politička, ale aj ako občan Slovenska a trojnásobná matka, ktorá zostala v nemom úžase zo všetkých káuz, ktoré sa podarilo odhaliť po smrti Kuciaka a Kušnírovej.

Samozrejme, v prvom rade som tam stála kvôli hroznej úkladnej vražde, pričom išlo o veľmi stresujúce obdobie. Musím povedať, že ako plynuli dni, týždne, mesiace, tak som sa dostávala k „vyhoretosti“. A to z dôvodu, že som videla, ako sa nič nemení. Aktivisti, ktorí organizovali protesty, najväčší z nich proste rozpustili, to tiež považujem za obrovskú krivdu nie na sebe, ale na tisícoch ľudí, ktorí boli nastavení vybojovať boj až do konca. Pretože niečo také, aby zabili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu, to sme tu ešte nemali.

Videla som, ako mnohí uverili tomu, že momentálne tu máme Pellegriniho vládu a mali pocit, že sme niečo vybojovali. Pre mňa to je aj s odstupom času nič, nulové víťazstvo. Videla som vysmiate tváre vládneho zlepenca v parlamente, videla som, ako odkláňajú pozornosť verejnosti a médií legislatívnymi predpismi a zákonmi, ktoré predkladajú v NR SR. Akoby sa nič nestalo, ako by boli Kuciak a Kušnírová stále medzi nami. Proste som videla, ako sa snažia „resetnúť“ pamäť národa a nakoniec som videla, ako sa im to podarilo.

Ak mám byť úprimná, vo mne sa toho veľa zlomilo. Preto keď prišlo leto, som si povedala, že sa budem venovať najmä tým, ktorým som chýbala, keď sa všetko mlelo. Mala som množstvo rokovaní, ktoré trvali neskutočne dlho, tlačové konferencie, ja som ešte k tomu robila aj kvázi investigatívu. Dávala som nové témy, čo bolo aj nebezpečné, pretože som prichádzala do styku s informáciami, ktoré som musela obmedzene overovať, pretože nemám prístup ani k SIS, ani k polícii, ani k ničomu.

Takže po tomto všetkom som si povedala, že sa zameriam na rodinu a najmä na moje deti, ktoré to potrebujú. Snažila som sa dobiť batérie, aby som mala silu veci dotiahnuť do konca. Ale stále nie som stotožnená s tým, že budíme dojem o Slovensku ako o právnom štáte a hrdom členovi Európskej únie. Namiesto dôležitých vecí riešime etický kódex poslanca, rokovací poriadok, čestnú stráž v parlamente. Všetko sa mi to zdá ako vo veľmi zlej inscenácii. Ja si musím plniť svoju funkciu ako poslankyňa a podpredsedníčka parlamentu, tak si ju plním. Riešime množstvo zákonov, ale Kuciak s Kušnírovou sú nenávratne preč. Táto krajina bola podľa mňa rozložená na úplné súčiastky a zdá sa mi to zvláštne.

Aké sú vaše najbližšie plány?

S tým, čo som vám doteraz hovorila, súvisí moja veľká dilema, čo s týmto všetkým urobiť, ako sa k tomu zachovať, a teda, či zostať, alebo pokračovať. Prudko ma ubíjajú prieskumy verejnej mienky, ako napríklad ten o prezidentských kandidátoch, kde sú na popredných priečkach Pellegrini, Chmelár, Danko, Harabin, čo je šialené. Rovnako ma ubíja aj nesystémovosť, ktorá vznikla príchodom fašistov a fašistoidných občanov, ktorí hlásajú návrat k Rusku, a podobne.

Neviem, čo sa deje s touto krajinou, a pýtam sa, či tá energia vložená do boja proti zlým, stojí za to. Ľudia si predstavujú, že my politici máme strašne veľa peňazí. Realita je iná, ale, samozrejme, to závisí od prípadu k prípadu. Moja robota sa dá robiť dvoma spôsobmi. Buď budem sedieť v parlamente a pilníkovať si nechty, čo mnohí robia. To sú presne ľudia, ktorých mená nepoznám ani ja ako podpredsedníčka parlamentu. A keď ich stretnem vonku, ani ich neviem zaradiť, že kto to je. Dá sa to robiť aj takto za ten istý plat, za rovnaké podmienky, a na dôvažok neprídu o osobnú slobodu, pretože ich ľudia nespoznávajú.

Naproti tomu sú poslanci, ktorí sú aktívni, upozorňujú na problémy, kauzy, škandály, tí potom však prichádzajú o niečo, čo je veľmi cenné nielen pre nich, ale aj pre ich rodiny. A tou vecou je osobná sloboda. To znamená, že z vás sa stane verejný produkt, do ktorého si každý môže kopnúť, opľuť ho, a neviem čo všetko. Vyjadrujú svoj názor, aj keď som na prechádzke s deťmi. A to je niečo, čoho sa obávam a nad čím sa zamýšľam, či mi to za to stojí. Zopárkrát po vyhrotených udalostiach som sa cítila ohrozená nielen ja, ale aj moja rodina. Jednoducho mám niekedy pocit, že ide o márnosť nad márnosť.

Povedala by som, že som na malej križovatke, napriek tomu sa opäť hlásim v komunálnych voľbách ako poslankyňa za Staré Mesto. A to z dôvodu, že v tejto časti mesta bývam, býva tu aj moja celá rodina a rodina mojej rodiny, proste všetci žijeme v Bratislave a veľmi prežívam dianie a situáciu v Starom Meste. Vo volebnom období 2014 až 2018 som tam bola prvýkrát, čiže tam by som to ešte skúsila, lebo existujú prípady, keď sa dá pomôcť jednotlivcom, aj keď neviete meniť systém.

Vážne sa zamýšľam nad tým, čo po roku 2020. Keďže cítim zodpovednosť za ľudí, ktorí mi veria, pričom ide o desiatky tisíc ľudí, tak s najväčšou pravdepodobnosťou budem v politike pokračovať. Dúfam, že budeme môcť veci reálne meniť. Pretože ide o úplne iné možnosti, ako keď sme v opozícii a vtedy sa vám to zdá márne. Na druhej strane je vôľa byť vo vládnej koalícii, ktorá môže veci ovplyvniť a tam sa ukáže, kto na čo má.  

Čiže pravdepodobne ešte rok 2020 áno, ale do politiky som prišla v roku 2010 a som zástancom toho, že politici by nemali byť v nej dlho. Pretože môžu vyhorieť alebo si zvyknúť na veci, ktoré boli v minulosti pre nich neprijateľné a začnú ich vidieť v inom svetle. Ja nechcem byť tá, ktorú budú musieť vyniesť, aby som sa toho vzdala. Takže postupne sa zamýšľam nad tým, kedy príde ten moment, aby som začala robiť niečo iné.

Nedávno sa Igor Matovič pre denník Postoj vyjadril, že ľudia z Kiskovho projektu oslovovali jeho ľudí so vstupom do daného projektu. Neoslovovali rovnako aj ľudí zo SaS alebo dokonca konkrétne vás?

Neviem, či oslovovali ľudí zo strany, no mňa konkrétne nie. Pán prezident ani jeho ľudia ma neoslovovali v súvislosti so vstupom do projektu. Jediný, kto ma oslovil, bol Miroslav Beblavý zo Spolu. O tom hovoril otvorene aj on. Odišli mi veľmi blízki spolupracovníci Jozef Mihál a Martin Poliačik, ale situácia v SaS sa celkom upokojila, povedala by som, že je tam pracovná atmosféra, rovnako tam je veľa poslancov, ktorých si vážim a sú veľmi šikovní.

Pri nich vidím, s akým odhodlaním do vecí idú, pripravili sme osem veľkých reforiem, ktorých súčasťou je aj moja reforma k sociálne vylúčeným spoločenstvám. Množstvo ľudí sa snažilo stranu bagatelizovať a deklasovať, pričom hovorili, že neprežije, ide o výťahovú stranu, ale vidíte, koľko rokov je SaS reálnym hráčom. Momentálne ma napĺňa hrdosť, že sme najsilnejším opozičným subjektom, ktorý má reálne šance z volieb v roku 2020 vzísť ako veľmi silný hráč. Momentálne som v SaS a zatiaľ sa nikam nechystám.

Takže neuvažujete nad účasťou v Kiskovom projekte?

Nebola som oslovená, neprebehli žiadne rokovania medzi mnou a prezidentom Kiskom, respektíve jeho ľuďmi, ja o jeho projekte neviem vôbec nič. Vychádzam iba z medializovaných informácií, ktoré sú také, že raz je to tak, druhý raz úplne inak. Ani samotný prezident sa oficiálne nevyjadril k tomu, o čo pôjde. Teraz sa ani nemôže vyjadrovať, pretože je stále hlava štátu. Musí dotiahnuť do konca to, čo začal, treba povedať, že úspešne. Toto je vec, ktorá ide úplne mimo mňa.

Ing. Andrej Kiska

  • BPP
  • Prvý nezávislý prezident Slovenskej republiky
  • prezident

Čiže z vašich slov sa dá povedať, že ste v SaS spokojná?

Musím povedať, že teraz je v strane dobrá pracovná atmosféra. Je to preto, že sme si uvedomili obrovskú zodpovednosť, pričom v roku 2020 nesmieme zakopnúť, pretože to by nám pravicový volič nikdy neodpustil. Ide o obrovskú zodpovednosť, a tým, že sme zavalení robotou, nie je čas riešiť žabomyšie vojny. A to je prostredie, ktoré mne a mojej povahe vyhovuje najviac. Neriešia sa intrigy, zákulisné veci, nič také, čo by mi znižovalo pohodlie v strane. A musím povedať, že SaS to veľmi pristane.

Ako hodnotíte Richarda Sulíka ako svojho šéfa?

Myslím si, že Richard to zvláda, ak hovoríme o vedení strany. Ukazuje sa to aj pritom, že sme dlho na trhu a neustále rastieme. A to je určite aj zásluha predsedu strany. O mne je známe, že som kritičkou Richarda Sulíka. Nie však celku, ale toho, že pre povahu niekedy koná unáhlene a nerozmýšľať pred tým, kým niečo povie. S niektorými vyjadreniami aj v minulosti som mala problém. Mám však pocit, že riadenie strany zvláda a preto nemám žiadnu pochybnosť ani o ňom, ani o kolegoch zo sasky. V prípade, že by motyka vystrelila a my by sme nastúpili do výkonných funkcií, tak sme na to pripravení. A myslím, že v tomto aj Richard  prešiel určitou transformáciou. Každý sa vekom kreujeme a myslím, že aj on je pripravený prevziať vládnu zodpovednosť. 

Od minulého roka vznikli tri nové strany – Progresívne Slovensko Ivana Štefunka, Spolu Miroslava Beblavého a Maďarské fórum Zsolta Simona. Od vyhlásenia prezidenta Andreja Kisku sa hovorí aj o jeho novom projekte, konkrétne novej strane, ktorá by bola štvrtou novou. Ako hodnotíte tento fakt, že do najbližších parlamentných volieb pôjdu štyri strany, ktoré môžu zamiešať výsledky a mohli by zobrať hlasy súčasnej opozícii?

Hodnotím to tak, že na to majú plné právo, zabojujeme však v súťaži, kde akákoľvek konkurencia len pomôže. Ono sa stalo viacerým politickým stranám aj v minulosti, že zaspali na vavrínoch, keď nemali konkurenciu. Dlhodobo sa to deje Smeru, ktorý zaspal dobu tým, že nemajú ako sociálna demokracia konkurenciu, čo je škoda. Okrem toho teda, že sú progresívni v kradnutí a v sofistikovaných podvodníckych metódach, ale čo sa týka programu, naozaj zaspali dobu.

Ako čiastočného konkurenta Smeru radím Progresívne Slovensko, lebo ich ako jediných radím k ľavici. Čo sa týka ďalších subjektov, jednoducho sú tu, treba sa s tým vyrovnať, som rada, že SaS vďaka tomu nezaspí na vavrínoch, ale tá súťaž a obhajoba hlasov a toho, aby nám volič veril, je iba na nás. Aj akékoľvek zlyhanie je len na nás.

To, že lovíme v jednom rybníku, spôsobí jednu vec. A teda to, že budeme musieť počítať s tým, že nastanú pohyby v preferenciách. Do parlamentných volieb nám už neostáva veľa času. Pre mňa tie subjekty, ktoré ste spomínali, nie sú veľmi výrazné. Teda aspoň zatiaľ. Oni sa skôr pohybujú v bubline, ktorá je presne ohraničená a neviem, či sa im tým pádom podarí preniknúť medzi obyčajných ľudí v rámci celého Slovenska. A to z dôvodu, že bublina nie je len stred Bratislavy a mestský volič.

A v tomto si myslím, že saske, a vidím to najmä na mne, sa darí byť v kontakte s ľuďmi. Mňa neustále oslovujú voliči, ide o nespočetné množstvo ľudí, ktorí poznajú moje meno, vedia o mne, dokážu mi napísať, majú dôveru, že im pomôžem s ich problémom. Keby ste teraz prišli do najvýchodnejšej dediny na Slovensku a spýtali sa na SaS, tak by vám vedeli vymenovať minimálne dvoch ľudí, ktorí sú v strane, a budú vedieť, o čom SaS je. Tá rozpoznateľnosť značky je neuveriteľná a aj z preferencií je vidieť, že nejde o stranu, ktorá by bojovala o prežitie.

Hovorili ste, že nové strany sú pre vás nevýrazné, ale vedeli by ste si s nimi predstaviť prípadnú spoluprácu?

Určite áno. Po rokoch, ktoré som v politike, mám svoje vlastné delenie na slušných a neslušných a myslím si, že oni patria do slušného spektra. Vnímam ich tak, že vstupujú do politiky preto, aby zmenili túto krajinu. Zatiaľ som neštudovala ich programy, ale určite tam sú veci, na ktorých by sme sa programovo stretli. A o to pôjde v ďalšej vláde, nech už ju bude ktokoľvek zo slušných strán a jej členov tvoriť. Verím tomu, že to bude zastúpenie slušných strán. Tam bude veľmi dôležité, aby sme odložili ideologizmy a aby sme sa sústredili na to, čo táto krajina potrebuje. Bude treba to postaviť akoby na zelenej lúke, aby sme sa zbavili obrovskej mafie, ktorá sa nám tu zakorenila vo všetkých sférach. A  bude veľmi ťažké ju vytrhnúť. Pred nami je veľký kus práce, ale som presvedčená, že to zvládneme.

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: PH
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Gašparovič podporil Chmelára v boji o prezidentské kreslo. Je svojský, má vlastnú predstavu a dokáže si ju obhájiť, uviedol bývalý dvojnásobný prezident

10:00 Gašparovič podporil Chmelára v boji o prezidentské kreslo. Je svojský, má vlastnú predstavu a dokáže si ju obhájiť, uviedol bývalý dvojnásobný prezident

Bývalý prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič vyjadril vo videu podporu Eduardovi Chmelárovi…