Ministerstvo zverejnilo, že v ekonomike zaniklo v apríli mimo sektora poľnohospodárstva celkovo 20,5 milióna pracovných miest. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali so stratou až 22 miliónov pracovných miest.
Zároveň ministerstvo revidovalo aj údaje za marec. Zatiaľ čo pôvodne informovalo o strate 701.000 pracovných pozícií, nové údaje poukazujú na stratu 870.000 pracovných miest za mesiac marec.
Miera nezamestnanosti vyskočila v apríli na 14,7 %. Vysoko tak prekonala aj doterajší rekord zaznamenaný od skončenia druhej svetovej vojny. Ten predstavovala nezamestnanosť v novembri 1982, keď dosiahla 10,8 %. Analytici očakávali rast nezamestnanosti na 14 %.
Údaje v plnej miere ukázali rozsah škôd, ktoré spôsobila pandémia nového koronavírusu. Ako uviedla agentúra AP, rast počtu pracovných miest, ktorý sa podarilo dosiahnuť za 11 rokov od finančnej krízy, sa takmer úplne vymazal v priebehu jedného mesiaca.
Rýchlosť kolapsu pracovného trhu v USA bola 'ohromujúca'. Ešte vo februári dosahovala miera nezamestnanosti 50-ročné minimum 3,5 %. V marci vzrástla, stále však iba na 4,4 %.
Situácia na pracovnom trhu je pritom ešte horšia, než ukazujú oficiálne údaje. Ako totiž informovalo ministerstvo práce, mnohí Američania, ktorí v apríli prišli o prácu, ďalšiu si však nezačali hľadať, nie sú v údajoch o nezamestnanosti zahrnutí.
Straty na trhu práce sa odrazili aj na údajoch o zamestnanosti. Podľa ministerstva podiel Američanov v produktívnom veku, ktorí prácu majú, dosiahol v apríli 51,3 %. To predstavuje historické minimum.
Najnovšie údaje ešte posilnili očakávania analytikov, že zotavovanie ekonomiky z recesie spôsobenej pandémiou nového koronavírusu bude pomalé. Správa je nepriaznivá aj pre prezidenta Donalda Trumpa, ktorý dúfa v opätovné zvolenie do úradu v novembrových voľbách. Ekonomiku chce preto otvoriť čo najskôr, napriek tomu, že počet infikovaných novým koronavírusom stále rastie a experti varujú pred výrazným zvýšením počtu úmrtí.
