Tvrdý odkaz z EP: Slovensko má obnoviť dôveru občanov v štát. Europoslanci sa obávajú aj rizika preniku organizovaného zločinu do politiky

19.4.2018 16:35

Slovensko musí zabezpečiť dôkladné a nezávislé vyšetrenie vrážd Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a Európska únia musí dôslednejšie chrániť novinárov a oznamovateľov. Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré vo štvrtok schválil Európsky parlament (EP).

Tvrdý odkaz z EP: Slovensko má obnoviť dôveru občanov v štát. Europoslanci sa obávajú aj rizika preniku organizovaného zločinu do politiky
Foto: TASR
Popis: Členovia Európskeho parlamentu gratulujú Talianovi Antoniovi Tajanimu (uprostred) po tom, čo bol zvolený za nového predsedu Európskeho parlamentu.

Poslanci pomerom hlasov 573 (za): 27 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania) dôrazne odsúdili vraždu Kuciaka a Kušnírovej. Súhlasili tiež s návrhom, aby stáž Európskeho parlamentu pre novinárov niesla meno Jána Kuciaka.

"Vraždy Daphne Caruanovej Galiziovej a Jána Kuciaka sú pokusom o oslabenie našich základných hodnôt a ranou pre právny štát v EÚ. Parlament si praje posilnenie práva a povinnosti novinárov brániť slobodné a nezávislé informácie. Dlžíme to Daphne a Jánovi, ako aj všetkým európskym novinárom, ktorí bojujú v prvej línii za našu demokraciu," vyhlásil predseda EP Antonio Tajani.

Zabezpečiť nezávislé vyšetrovanie

Poslanci v rámci uznesenia vyzvali slovenské orgány, aby zabezpečili úplné, dôsledné a nezávislé vyšetrenie vrážd Kuciaka a Kušnírovej, ktoré zodpovedných páchateľov privedie pred súd. V tejto súvislosti odporučili, aby sa na vedení spoločného vyšetrovacieho tímu spolupodieľal Europol, ktorý by mal mať neobmedzený prístup k vyšetrovaciemu spisu.

Parlament vyzval generálneho prokurátora SR, aby opätovne preskúmal trestné oznámenie Jána Kuciaka v súvislosti s hrozbami, ktoré mu boli adresované. Zaoberať by sa mal aj správami o úniku osobných údajov Jána Kuciaka po tom, ako sa so žiadosťami o poskytnutie informácií obrátil na slovenské orgány.

Zodpovedné slovenské orgány by podľa europoslancov mali zabezpečiť ochranu investigatívnych novinárov pred akýmikoľvek formami zastrašovania, obvineniami z ohovárania, ako aj hrozbami či fyzickými útokmi, ktorých cieľom je umlčať ich.

Zvýšená ochrana novinárov

V odkaze, ktorý platí pre všetky členské štáty Únie, sa uvádza potreba zvýšenej ochrany novinárov a oznamovateľov korupčných káuz. Poslanci v tejto súvislosti odsúdili urážlivé poznámky niektorých politikov v EÚ na adresu novinárov a vyzvali členské štáty na zaistenie ochrany osobnej bezpečnosti a živobytia investigatívnych novinárov a oznamovateľov.

Poslanci požiadali o legislatívne a nelegislatívne opatrenia na úrovni EÚ aj členských štátov na ochranu novinárov, ktorí sú vystavovaní trestnému stíhaniu s cieľom cenzurovať ich prácu, a privítali by stály systém finančnej podpory EÚ pre nezávislú investigatívnu žurnalistiku. Európska komisia by mala pripraviť návrh smernice na ochranu oznamovateľov v EÚ a zaoberať sa hrozbami pre slobodu a pluralitu médií v celej Únii. Do kontextu ich požiadaviek zapadá aj dôslednejšie monitorovanie koncentrácie vlastníctva médií.

Prienik organizovaného zločinu do politiky

Uznesenie upozornilo zároveň na zneužívania eurofondov na Slovensku, pričom poslanci vyjadrili znepokojenie nad rizikom preniknutia organizovaného zločinu do slovenskej politiky a všetkých úrovní verejnej správy a hospodárstva krajiny. V uznesení je aj zmienka o spolitizovaní výberu najvyšších prokurátorov na Slovensku a viacerých obvineniach z korupcie vysokopostavených úradníkov, ktoré sa nepodarilo riadne vyšetriť.

Poslanci v tejto súvislosti vyzvali SR na posilnenie nestrannosti slovenských orgánov činných v trestnom konaní, odporučili vláde SR a parlamentu, aby prijali opatrenia na obnovenie dôvery verejnosti v štátne inštitúcie vrátane polície. Príspevkom k dobru veci bude podľa nich čo najskoršie zriadenie Európskej prokuratúry, dovtedy by si mali Úrad EÚ pre boj proti podvodom (OLAF) a Osobitný výbor EP pre finančnú trestnú činnosť (TAXE3) "posvietiť" na nezrovnalosti a podvody v oblasti poľnohospodárskych platieb, štrukturálnych fondov, daní a prania špinavých peňazí na Slovensku.

V neposlednom rade europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby obnovila ročné monitorovanie boja proti korupcii vo všetkých členských štátoch Únie.

Reakcie slovenských europoslancov

Ivan Štefanec (KDH), ktorý rezolúciu inicioval a získal podporu európskych ľudovcov (EPP) a EP, uviedol, že obraz Slovenska sa za posledné týždne zmenil. Masové protesty podľa neho naznačili, že najmä mladí ľudia sa zaujímajú o budúcnosť krajiny.

"Rezolúcia je dobrá, zaoberá sa zvýšenou potrebou ochrany novinárov, vyzýva Európsku komisiu, aby obnovila správy o boji proti korupcii a že treba venovať väčšiu pozornosť členským štátom, aké protikorupčné opatrenia robia a ako funguje základná spravodlivosť a ochrana novinárov," uviedol. Dodal, že odporúčania obsiahnuté v uznesení sú nevyhnutným minimom potrebným na to, aby sa na Slovensku obnovila dôvera občanov v štát a jeho inštitúcie.

Štefanec ocenil, že sa do textu dostali podstatné veci, ako je vytvorenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu a kontrola podozrení zo zneužívania eurofondov v agrosektore. Upozornil, že špeciálny výbor EP pre daňové podvody (TAXE3) sa bude zaoberať kauzami, na ktorých pracoval Kuciak a teší ho, že novinárska stáž v EP ponesie meno po zavraždenom slovenskom novinárovi.

Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) uviedla, že demonštrácie, ktoré nasledovali po vražde Kuciaka a Kušnírovej, sú podobne ako aj inde v EÚ prirodzenou súčasťou spoločenského diania, zatiaľ však žiadna ponovembrová vláda na Slovensku nečelila takým mohutným prejavom občianskej nespokojnosti.

Beňová nemala námietky proti pôvodnému "vyváženému" textu uznesenia. Ten vychádzal zo správy kontrolnej misie EP, ktorá v marci navštívila Slovensko. Tvrdí, že pod tlakom iných politických frakcií boli do textu zakomponované ďalšie body, s ktorými nemohla súhlasiť. Upozornila na nesprávnosť zmienky, že na Slovensku sú regionálne médiá vlastnené regionálnymi politikmi cez nastrčené osoby. Nepáčili sa jej ani náznaky, že na základe infozákona sa mohli k ďalším osobám dostať informácie o tom, na čom pracuje Ján Kuciak.

"S čím ale vôbec nemôžem súhlasiť je to, že prokuratúra a prokurátori sú politicky dosadzovaní. Slovensko má ako jedna z mála krajín voľbu generálneho prokurátora priamo v parlamente, a to dokonca tajnou voľbou. Neviem si predstaviť legitímnejšiu voľbu," povedala Beňová.

Jej stranícky kolega Boris Zala (Smer-SD; S&D) konštatoval, že uznesenie má dve stránky. Na jednej strane odsúdilo atmosféru, ktorá mohla viesť k vražde dvoch mladých ľudí, čo však EP vníma aj v súvislosti s vlaňajším atentátom na maltskú novinárku a so situáciou v ďalších krajinách, kde je ohrozená investigatívna žurnalistika.

"Na druhej strane rezolúcia pozitívne vníma, že občiansky vzdor na Slovensku je kultivovaný a že mieri na konkrétne veci, ako je boj s korupciou a s organizovaným zločinom," spresnil Zala. Dodal, že socialisti z EP niektoré veci v texte uznesenia pripomienkovali, lebo nesúhlasia s politizáciu voľby generálneho prokurátora a prokurátorov na Slovensku. Zároveň vyjadril nádej, že aj táto rezolúcia prispeje k ďalšiemu vyjasneniu pomerov na Slovensku. 

Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) povedal, že hlasoval za uznesenie, ktoré považuje za "smutnú, ale pravdivú vizitku Ficových vlád", lebo sa v ňom uvádza, že SR nedosiahla pokrok v posilňovaní boja proti korupcii. Postoj EP podľa neho znamená, že spolu s objasnením dvojnásobnej vraždy treba vyšetriť aj korupčné politické prepojenia, ktoré Ján Kuciak odhalil. Pri vyšetrovaní by malo Slovensko aktívne spolupracovať aj s Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) a Europolom, dodal.

Eduard Kukan (nezávislý) zo skupiny EPP konštatoval, že "lupa" EP namierená na Slovensko bude teraz dôkladnejšia. "Uznesenie poukázalo na hlboké systémové problémy, s ktorými zápasí Slovensko pri čerpaní európskych dotácií. Vyzývame preto európske vyšetrovacie orgány, aby boli všetky podozrenia korupcie pri rozdeľovaní európskych fondov a dotácii náležite prešetrené," uviedol.

József Nagy (Most-Híd) z EPP odkázal, že uznesenie pre Slovensko "nie je žiadna sláva". Slovenská politická scéna preukázala sebareflexiu odstúpením premiéra a vytvorením novej vlády, k čomu napríklad nedošlo na Malte po vražde novinárky. 

 

 

Ste politik? Zverejnite bez redakčných úprav všetko, čo chcete. Zaregistrujte sa TU.
Ste čitateľ a chcete komunikovať s politikmi? Zaregistrujte sa TU.

autor: TASR
Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Ďalšie články z rubriky

Nagy: Koalícia by bola ohromným rizikom, otvorená spoločná kandidátka je jediným riešením

0:03 Nagy: Koalícia by bola ohromným rizikom, otvorená spoločná kandidátka je jediným riešením

ROZHOVOR Stále rokujeme, hovorí o možnosti predvolebnej spolupráce s SMK a Maďarským fórom bývalý eu…