Ten, ktorého chce dostať prezident Erdogan. To je vplyvný klerik a učenec Fethullah Gülen žijúci v americkom exile. Vo svojom sídle v pennsylvánskom Saylorsburgu ponúkol novinárom interview, čo sa v prípade 75-ročného moslimského učenca stáva len málokedy.
V ňom okrem iného vysvetlil svoju údajnú (ne)angažovanosť na armádnom prevrate v Turecku, ako aj svoj pohľad na osobu súčasnej tureckej hlavy štátu.
Gülen, ktorý počas rozhovoru využíval prekladateľa, patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti Turecka napriek tomu, že žije mimo hraníc krajiny. Hneď na začiatku rozhovoru Gülen poprel akúkoľvek svoju spojitosť s pučom, ktorý sa odohral v Turecku z piatka na sobotu. Okrem toho zdôraznil, že vojenská cesta určite nie je spôsob, akým by Turecko malo budovať svoj medzinárodný vplyv.
Snaha vytvoriť “paralelný štát”?
Turecký prezident moslimského duchovného obvinil, že sa v krajine snaží vytvoriť akýsi “paralený štát”. Je totiž presvedčený, že za piatkovou snahou o prevzatie moci po vojenskej linke je práve vplyvný kazateľ Fethullah Gülen. Erdogan dokonca požiadal prezidenta USA Baracka Obamu, aby zabezpečil vydanie Gülena do Turecka. Viac o Gülenovom vydaní TU.
„Môj odkaz pre turecký ľud je, aby nikdy nevnímal akúkoľvek vojenskú intervenciu pozitívne, lebo takýmto spôsobom je nemožné dosiahnuť demokraciu,“ začal svoje rozprávanie muž, ktorý si so súčasným prezidentom jeho vlasti nemôže prísť od roku 2013 na meno.
Korupčný škandál obrovských rozmerov
Bývalý imám patril k Erdoganovým veľkým stúpencom, až pokiaľ v spomínanom roku 2013 vypukol v krajine korupčný megaškandál. Z jeho zosnovania pritom Erdogan viní práve Gülena.
V rozhovore pre BBC hovorí Gülen o zlých, respektíve nedemokratických pomeroch v Turecku (január 2014). Zdroj: Youtube
„Erdoganovi ľudia skonfiškovali súkromný majetok, ovládli (nezávislé) médiá. Vykopávali dvere a obťažovali ľudí štýlom, ktorý sa podobal Hitlerovej SS. Majú nulovú toleranciu voči akejkoľvek inej skupine, ktorá stojí v ceste ich záujmom,“ dodal na tému Erdogan vodca, ktorého hnutie sa označuje názvom Hizmet.
Ako ďalej uvádza článok renomovaného amerického denníka New York Times, práve osoba rodáka z tureckého Erzurumu je za rozmachom tzv. charter schools – škôl ponúkajúcich základné, prípadne sekundárne vzdelanie, ktoré však nie sú tak dotované ako štátne školy.
Na druhej strane, celkové pravidlá a regule, týkajúce sa prijatia, nie sú tak striktné.
Američania zvážia opodstatnenosť žiadosti
Hneď v sobotu prezident Erdogan začal “úradovať” a vyzval Spojené štáty o vydanie Gülena späť do vlasti. Americký minister zahraničných vecí John Kerry oznámil, že USA dôsledne posúdia žiadosť tureckej strany.
Kerry na návšteve Luxemburska dodal, že USA sú proti akémukoľvek pokusu o zvrhnutie demokraticky zvoleného lídra – zmena musí prísť prostredníctvom postupu, ktorý je v súlade so zákonmi.
Samotný Gülen vo svojej reči americkým médiám zopakoval, že vojenské uchopenie moci v krajine rozhodne nebol jeho nápad.
“Som proti akémukoľvek puču. Cez armádny zásah neposilníme integračné snahy Turecka vo svete,” dodal na záver klerik.
