Podľa zdrojov agentúry Anadolu súd vydal zatýkacie rozkazy po tom, ako bol zistený vzťah medzi Karlovovým vrahom Mevlütom Mertom Altintašom a Fethullahom Gülenom. Dôvody uvedené v zatýkacom rozkaze zahŕňajú “úkladnú vraždu” a “pokus o zvrhnutie ústavného poriadku”.
Turecká prokuratúra už vlani v decembri informovala, že muž, ktorý zavraždil ruského veľvyslanca v Turecku, bol napojený na Fethullaha Gülena žijúceho v exile v USA.
“Vodca FETÖ (Fethullahova teroristická organizácia) Gülen sa poznal s vrahom. Všetky informácie boli poslané na vrahov telefón,” uviedla vtedy turecká prokuratúra.
Kariérny diplomat Andrej Karlov, ktorý dlhé desaťročia pôsobil v Severnej i Južnej Kórei a veľvyslancom v Turecku sa stal v roku 2013, bol smrteľne postrelený 19. decembra 2016, keď v jednej z galérií v Ankare príhovorom otváral výstavu ruských fotografov.
Páchateľom útoku bol 22-ročný príslušník tureckej poriadkovej polície Mevlüt Mert Altintaš. Ten po svojom čine vykrikoval islamistické heslá, odsudzoval Rusko za účasť na vojenských operáciách v susednej Sýrii a hovoril o pomste za krviprelievanie v sýrskom meste Aleppo. Policajti ho následne usmrtili, predtým však stihol postreliť ešte tri osoby.
K zodpovednosti za vraždu Karlova sa prihlásila ozbrojená koalícia Džajš al-Fatah, ktorej členom je aj džihádistický Džabhat Fath aš-Šám (Front dobytia Sýrie), známy predtým ako Front an-Nusra.
Ankara obviňuje Gülena, ktorý žije v exile v USA od roku 1999, aj z neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku z júla 2016. Najdramatickejšia bola situácia v Istanbule a Ankare. Počas prevratu prišlo o život 250 ľudí a viac ako 2000 ich utrpelo zranenia. Turecko žiada o vydanie Gülena, ktorý však akúkoľvek svoju účasť na pokuse o prevrat popiera.
