“Treba si uvedomiť, že Turci ofenzívu plánovali od roku 2014, čiže takisto majú prehľad o situácii na území, ktoré chcú dobyť. Zároveň sa bavíme o Turecku, ktorého armáda je druhá najväčšia v NATO. Má 600.000 vojakov, je moderne vyzbrojená. Má prevahu 10:1, keďže kurdských bojovníkov je asi 60.000. Má teda absolútnu palebnú prevahu vo všetkých smeroch,” vysvetlil.
Krúpa tuto ofenzívu považuje za preventívne opatrenie
Kurdi podľa neho nemajú veľkú šancu aj z dôvodu, že bojujú v teréne, ktorý im neposkytuje výhodu, a budú sa musieť nejakým spôsobom stiahnuť. Krúpa v tejto súvislosti tiež poukázal, že turecká armáda vytláča Kurdov z oblasti veľmi rýchlo.
Turecko začalo vojenskú operáciu v severovýchodnej Sýrii proti kurdským milíciám z Ľudových obranných jednotiek (YPG) v stredu tento týždeň.
Kurdskí demonštranti protestujú pred sídlom OSN v Bejrúte proti pozemnej vojenskej operácii tureckej armády na severe Sýrie 11. októbra 2019. Zdroj: TASR/AP
Krúpa tuto ofenzívu považuje za preventívne opatrenie, ako potlačiť kurdské sily v ich ambíciách dosiahnuť autonómiu, ktorá by bola silnejšia a opierala by sa o medzinárodné spoločenstvo.
Ide podľa neho tiež o snahu Turecka prekaziť prepojenia medzi YPG a zakázanou Stranu kurdských pracujúcich (PKK), ktorá už 40 rokov vedie občiansku vojnu proti Turecku.
Analytik vylučuje, že by sa zapojili aj iné armády
Tiež uviedol, že namiesto Kurdov, ktorých z tejto oblasti Turecko vyháňa, sa tam Ankara snaží nasťahovať arabské obyvateľstvo, teda sýrskych utečencov nachádzajúcich sa v táboroch v Turecku.
Ľudia sa účastnia na pohrebe 10-mesačného chlapčeka, ktorý prišiel o život pri sýrskom ostreľovaní v pohraničnom meste Akcakale na juhovýchode Turecka 11. októbra 2019. Zdroj: TASR/AP
“Kurdi už potom nebudú takí dominantní v tomto regióne, aby mohli jasne diktovať svoje podmienky a ciele, ktoré by chceli dosiahnuť,” objasnil Krúpa.
Zároveň vylučuje, že by sa do tohto konfliktu zapojili aj iné armády. “Rusku a (sýrskemu prezidentovi Bašárovi) Asadovi táto situácia vyhovuje, pretože sa z tejto oblasti stiahli Spojené štáty,” uviedol.
Podľa analytika šlo o “nelogický a krátkozraký krok” zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorým poškodil medzinárodné spoločenstvo.
Európa nemá jednotnú migračnú politiku
Podľa Krúpu je tiež menej pravdepodobné, že sa Európska únia zhodne na nejakých sankciách alebo embargu voči Turecku.
Pripomenul vyhrážky tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že ak by EÚ nejakým spôsobom išla proti záujmom jeho krajiny, tak Turecko zruší zmluvu o zadržiavaní migrantov na svojom území a pustí ich do Európy.
Muži a deti sa utekajú skryť počas ostreľovania zo sýrskej strany v pohraničnom tureckom meste Akcakale v rámci pozemnej vojenskej operácie tureckej armády proti Kurdom na severe Sýrie vo štvrtok 10. októbra 2019. Zdroj: TASR/AP
“Európa nemá jednotnú migračnú politiku, dostatočné záchytné tábory, neboli sme schopní ich vybudovať, čiže malo by to na našu nestabilnú politickú scénu v rámci Európskej únie negatívny dopad,” uzavrel Krúpa.
