“Ide o politickú vojnu impéria Spojených štátov za záujmy extrémnej pravice, ktorá je dnes pri moci, ako aj Ku Klux Klanu, ktorý vládne v Bielom dome s cieľom ovládnuť Venezuelu”, uviedol Maduro na margo administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Hoci vzťahy Caracasu s Washingtonom sú dlhodobo napäté, k ich ďalšiemu zhoršeniu došlo po tom, čo Trump uznal za venezuelského prezidenta opozičného lídra Juana Guaidóa, pričom nevylúčil ani možnosť použitia vojenskej sily proti Madurovmu režimu. Venezuela už v tejto súvislosti s USA prerušila diplomatické vzťahy.
Maduro tiež odmietol povoliť vstup do krajiny opozíciou organizovanému konvoju s humanitárnou pomocou, pričom dodal, že Venezuela má “je schopná uspokojiť všetky potreby svojich obyvateľov” a nemusí “žobrať o pomoc”.
Bežní Venezuelčania však podľa BBC už niekoľko rokov bojujú s nedostatkom liekov a základných potravín, zatiaľ čo miera inflácie sa v krajine za posledný rok zdvojnásobovala v priemere každých 19 dní. Krajinu pre zhoršujúcu sa sociálnu a ekonomickú situáciu od roku 2014 opustilo už viac ako 300.000 obyvateľov.
Súčasné ekonomické problémy Venezuely boli podľa Madurových vyhlásení účelovo vytvorené Spojenými štátmi, ktoré sa prostredníctvom sankcií pokúšajú v krajine “vytvoriť humanitárnu krízu s cieľom ospravedlniť vojenskú intervenciu”.
Vodcu opozície Guaidóa ako dočasného prezidenta Venezuely podporuje okrem USA aj ďalších asi 50 krajín sveta vrátane 20 členských štátov EÚ.
