“Juhozápad USA a severozápadné Mexiko majú rovnaké poveternostné podmienky, delia sa o rieky aj prírodu. Infraštruktúra postavená na hranici by celú túto spoločnú krajinu rozsekla napoly,” uvádza Sergio Avila-Villegas, vedec z Múzea Arizony a Sonorskej púšte so sídlom v Tucsone, ktorý sa profesionálne venuje ochrane prírody.
Donald Trump v predvolebnej kampani prisľúbil, že celú americko-mexickú hranicu dlhú 3200 kilometrov uzavrie múrom, ktorý bude vysoký 10-20 metrov. “Postavíme múr. Bude to veľký múr. Bude slúžiť účelu, ktorému má: zamedzí vstupu nelegálnych migrantov,” hovorí Trump na videu, ktoré je dostupné na webovej stránke jeho kampane. Podľa Clintona Eppsa, biológa z Oregonskej štátnej univerzity, by takáto pohraničná bariéra spôsobila obrovské škody na miestnych, prekvapivo rôznorodých a súčasne citlivých ekosystémoch. “Vieme, aký dôležitý je prirodzený pohyb voľne žijúcich živočíchov pre prežitie mnohých druhov,” zdôrazňuje Epps na stránkach 536. čísla časopisu Nature.
Oblasť na hraniciach medzi USA a Mexikom nie je ani zďaleka vyprahnutou pustinou, ako sa niektorí domnievajú. Je to región s jednou z najvyšších úrovní diverzity cicavcov, vtákov a rastlín v kontinentálnych Spojených štátoch a severnom Mexiku. Žije tam aj množstvo ohrozených druhov. Pohraničný plot by rozdelil lokálne populácie druhov, ktoré žijú v oboch krajinách. Napríklad tamojšie ovce hruborohé žijú v malých skupinách na oboch stranách hranice a na ich voľnom pohybe závisí ich prežitie. Ďalšie druhy, ako napríklad jaguáre, oceloty a medvede žijú prevažne na mexickom území, avšak v priľahlých častiach USA sa vyskytujú menšie populácie, ktoré sú s nimi geneticky príbuzné.
Už teraz živočíchom v pohraničí komplikujú život vplyvy ľudskej civilizácie, ako sú hluk, osvetlenie a intenzívna doprava. Postavenie múru by ich situáciu ešte zhoršilo, keďže takáto bariéra by zahradila aj rieky a potoky. “Vodné toky prechádzajúce cez hranicu spájajú ekosystémy. Ak ich zablokujeme, dotkne sa to prírody v tej úplne najelementárnejšej rovine,” tvrdí Avila-Villegas. Donald Trump pritom nie je prvým americkým politikom, ktorý prišiel s nápadom oddeliť USA od Mexika múrom. Už v roku 2006 vtedajší prezident George W. Bush schválil výstavbu 1126-kilometrovej bariéry na južnej hranici USA, z ktorej sa podarilo postaviť takmer 1100 kilometrov. Ide o kombináciu šesť metrov vysokých plotov vyrobených z oceľových tyčí a nižších mobilných bariér, pripomínajúcich protitankové zátarasy.
Vedci majú zatiaľ k dispozícií len málo spoľahlivých údajov o tom, aký vplyv má tento “Bushov” plot na lokálne populácie živočíchov. Podľa niektorých štúdií plot zredukoval migráciu a zvýšil stres zvierat, ale na presuny ľudí mal len minimálny vplyv. Pohraničníci napríklad fotografovali pumy americké, ktoré behali pozdĺž oplotenia a neúspešne sa ho pokúšali prekonať. Snahy vedcov o výskumnú činnosť v oblasti komplikuje nielen nedostatok financií, ale aj prísny bezpečnostný režim platný v pohraničí. “Hranica už nie je prívetivým miestom. Bál by som sa tam poslať svojho študenta,” tvrdí profesor Epps.
Vlastné skúsenosti v tomto smere má aj Sergio Avila-Villegas. Už pred desiatimi rokmi sa pokúšal robiť terénny výskum v okolí “Bushovej” bariéry; musel ho však ukončiť s ohľadom na vlastnú bezpečnosť. Južná hranica USA je podľa jeho slov “vojnovou zónou”, v ktorej operujú nielen príslušníci riadnych amerických bezpečnostných síl a imigrační agenti, ale aj dobrovoľné občianske hliadky, ktoré bránia hranicu so zbraňou v ruke. “Vždy keď sa ja – muž a Hispánec s tmavou pokožkou a dlhými vlasmi – vyberiem do terénu, upútam pozornosť členov hliadok, vrtuľníkov a štvorkoliek. Prídu skontrolovať, čo tam robím,” približuje Avila-Villegas, ktorý sa kvôli hroziacemu rozšíreniu bariéry rozhodol nedávno – po rokoch života v USA – požiadať o americké občianstvo. Preto, aby mohol v prezidentských voľbách 8. novembra hlasovať proti Donaldovi Trumpovi a jeho múru, píše časopis Nature.
