Trump z Bieleho domu vyhlásil, že USA odstúpia od klimatickej dohody z roku 2015, pretože je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Chce vyjednať takú, ktorá bude pre jeho krajinu “spravodlivá”.
Podľa eurokomisára Európska únia “hlboko ľutuje jednostranné rozhodnutie Trumpovej administratívy”. Caňete prisľúbil, že “svet môže naďalej počítať s Európou, pokiaľ ide o globálne vedenie”.
Taktiež predpovedal, že EÚ bude hľadať nové spojenectvá – od najväčších svetových ekonomík po najzraniteľnejšie ostrovné štáty vrátane amerických podnikov a jednotlivcov podporujúcich dohodu. “Sme na správnej strane dejín,” vyhlásil eurokomisár.
Administratíva Donalda Trumpa sa pripája “k hŕstke krajín, ktoré odmietajú budúcnosť”, reagoval bývalý šéf Bieleho domu Barack Obama. Obhajoval parížsku dohodu podpísanú 195 krajinami. Jeho administratíva ju schválila vlani v septembri. Keďže však o dohode nehlasoval americký Senát, nie je pre USA právne záväzná.
Obama uviedol, že krajiny, ktoré sa držia dohody, budú “ťažiť z výhod, pokiaľ ide o vytvorenie pracovných miest a priemyselných odvetví”.
Podľa Obamu Trumpovo rozhodnutie odráža “absenciu amerického vedenia”. Je však presvedčený, že americké mestá, štáty a podniky vyplnia toto vákuum tým, že prevezmú vedúcu úlohu pri ochrane klímy. Poznamenal, že podniky si vybrali “budúcnosť s nízkym obsahom uhlíka” a už investujú vo veľkej miere do obnoviteľných zdrojov, ako sú veterná či solárna energia.
Rusko rešpektuje postoj Washingtonu ku klimatickej dohode
Rusko si bude plniť svoje záväzky vyplývajúce z parížskej klimatickej dohody, ale rešpektuje vývoj názorov na túto otázku v Spojených štátoch, vyhlásil vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov.
“Nie je správne tvrdiť, že parížska dohoda je nevyvážená alebo nerentabilná, alebo že zohľadňuje záujmy iba jednej skupiny krajín, ktorej USA nie sú členom,” povedal Riabkov pre agentúru TASS. Suverenita ktorejkoľvek krajiny je však podľa neho nesporná. “A to je dôvod, prečo rešpektujeme vývoj politickej línie Washingtonu,” dodal Riabkov.
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že Spojené štáty odstúpia od parížskej klimatickej dohody, pretože je podľa neho pre Američanov neúnosne drahá. Chce vyjednať takú, ktorá bude pre jeho krajinu “spravodlivá”.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a taliansky premiér Paolo Gentiloni však v spoločnom vyhlásení uviedli, že “parížsku dohodu nemožno opätovne prerokovať”.
Dohoda bola prijatá v Paríži v decembri 2015, a to 195-timi štátmi sveta. V novembri 2016 nadobudla právoplatnosť, keďže ju ratifikovalo najmenej 55 krajín reprezentujúcich minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov. Dosiaľ ratifikovalo dohodu 147 krajín, uviedol TASS.
Dlhodobým cieľom parížskej klimatickej dohody, ktorá má nahradiť tzv. Kjótsky protokol dohodnutý v decembri 1997, je udržanie rastu globálnej teploty pod dvoma stupňami Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že signatárske krajiny sa budú usilovať o obmedzenie na 1,5 stupňa Celzia. Dohoda má priniesť dôrazné znižovanie emisií skleníkových plynov na úrovni jednotlivých štátov a postupný prechod na nové, modernejšie technológie. Až 40-percentný podiel na svetových emisiách majú USA a Čína.
