“Plne podporujeme rozhodnutie troch štátov EÚ (E3) spustiť mechanizmus na riešenie sporu,” uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí vo vyhlásení. “Sme presvedčení, že tieto štáty sú oprávnené vyvíjať ďalší diplomatický a ekonomický tlak,” dodal hovorca.
Británia, Francúzsko a Nemecko spustili mechanizmus na riešenie sporov zahrnutý v historickej jadrovej dohode s Iránom v čase, keď napätie medzi Západom a Iránom narástlo. Toto zhoršenie nastalo po zabití vplyvného iránskeho veliteľa Kásema Solejmáního americkým dronom v Iraku a aj po tom, čo Teherán niekoľko dní po havárii dopravného lietadla ukrajinských aerolínií priznal, že boeing omylom zostrelil.
Spustenie mechanizmu na riešenie sporov zahrnutého v jadrovej dohode oznámili v utorok ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka. Aktivuje sa v prípade nedodržania podmienok uvedenej medzinárodnej zmluvy.
Diplomati zdôraznili, že medzi bezpečnostné záujmy Európskej únie patrí presadzovanie režimu nešírenia jadrových zbraní a zaistenie toho, aby Irán nikdy nevyvinul jadrovú zbraň. Spoločný komplexný akčný plán (JCPoA), čiže jadrová dohoda s Iránom, to mal zaručiť.
“Rokovali sme o JCPoA s presvedčením, že to prispeje k budovaniu dôvery vo výlučne mierový charakter iránskeho jadrového programu, ako aj k medzinárodnému mieru a bezpečnosti,” konštatuje sa v dokumente zaslanom médiám.
Trojica ministrov pripomenula, že európski signatári dohody (E3) a Európska únia pracovali na zachovaní jadrovej dohody, pričom zrušili všetky predošlé sankcie voči Iránu.
Podľa ministrov však potom Únia s obavami sledovala rozhodnutia Teheránu, ktorý v máji 2019 začal postupne odstupovať od svojich záväzkov súvisiacich so zmluvou, a snažila sa iránsku stranu odhovoriť od tohto smerovania. K poslednému, v poradí už piatemu, oslabeniu záväzkov JCPoA zo strany Teheránu došlo 5. januára 2020.
